sebaaktualizácia..;oD :: Something smarter than us is going to emerge

Rogeriánske princípy vo vzťahoch k druhým a k sebe samému a magický rast Vedomia

aneb o sebeLáske a magickom raste

Je to o "Prístupe zameranom na človeka".
Prístup zameraný na človeka (tiež sa volá humanistický, nedirektívny prístup) vytvoril Carl R. Rogers, psychoterapeut, ktorý prišiel na jeden zo spôsobov (je viac psychoterapeutických škôl, teórii, prístupov a z nich vychádzajúcich spôsobov terapie), akým sa môže vo vzťahu terapeut - klient udiať liečivá terapeutická zmena - rast klienta (a zároveň aj terapeuta samotného) smerom k lepšiemu sebaspoznaniu sa - hlbšej vyrovnanosti, schopnosti pružnejšie a tvorivejšie zvládať životné situácie. Rogers hovorí vlastne tiež a mne sa to pozdáva tiež, že to platí nie len vo vzťahu terapeut - klient, ale že to platí aj vo všetkých medziludských vzťahoch všeobecne => Rogers hovoril, že základnou silou, ktorá poháňa, alebo dáva energiu ludskému životu je sila sebaaktualizácie - sila presahovania seba, rastu smerom k lepšiemu a silnejšiemu, zmene k schopnejšiemu a tvorivejšiemu žitiu. Hovoril, že v človeku sa môže táto sila prirodzene sprístupniť, prebudiť, ak osoby, s ktorými je v živote v kontakte, sa k nemu správajú bezpodmienečne akceptujúco, empatizujúco s ním a ak otvorene, ale pritom nezraňujúco vyjadrujú, čo cítia a zároveň mu dávajú hranice, keď je to potrebné a to velmi láskavo, ale pritom zároveň adekvátne situácii, rázne. Rogers hovoril, že ak blízke osoby dokážu sa naladiť na vlnu toho človeka, ak dokážu "byť vždy s ním" v jeho prežívaní, empaticky sa naladiť na jeho vlnu, ak sa dokážu "obliecť" do jeho "kože" a pritom láskyplne podporovať a akceptovať jeho prežívanie, nech je v tom momente akékolvek, uvolní to v človeku tú sebaaktualizujúcu silu a on sa prirodzene vyvinie k ešte tvorivejšiemu, vyrovnanejšiemu a dobrému, ludskému, prosociálne cítiacemu človeku.

A to isté platí aj vo vzťahu seba k samému - k organizmu, človeku "v" nás. K sebe samému ako k subjektu a zároveň objektu (seba)prežívania.
Ak človek, mág, prehlbuje sebaspoznávaním sa pravidelným, lásku k sebe. Skutočnú ničím nepodmienenú lásku, z dôvery v svoj proces neustáleho rastu, dôvery v prúd svojho života, prameniacu. A ak cíti súcit, ak súcíti s každým aspektom samého seba, s každým aspektom svojho prežívania. A ak je sám k sebe čestný, otvorený a pritom zdvorilý, nesebazraňujúci. Ak sa akceptuje v každom svojom prejave a verí stále, že smer svojho prúdenia bezpečne múdry je, dôveruje v svoju cestu sebapresahovania, rastu. Prebúdza tak vo svojom živote túto silu, prúdenie, či vlnenie, smerujúce k tomuto rastu. Je to rieka, prameniaca sama v sebe. Sila, ktorá sama v sebe pramení. Premení, čo premenené môže byť, môže a teda premenené bude. Pramene, najskôr slabé a neisté, zlievajú sa stále viac, k sebe navzájom primkýnajú sa, spoločné prúdenie, v sebe samom ako stále väčšie silnejšie prúdenie života svojho správnym smerom pociťované, prebúdzajú samé seba v človeku, čarodejovi praxou sa stále viac, a on vie, cíti, že dobre bude, smeruje správnym smerom.
amen