Po zbežnom prečítaní príspevkov som si najprv povedala, že ani nemá cenu nejako reagovať, pretože diskusia sa ubrala (ako inak) skôr emotívnym ako vecným smerom, ale predsa mi len nedá, nakoľko sa o problematiku zaujímam viac než iba zbežne už dlhšiu dobu a vidím že posun vo verejnom zmýšľaní zrejme nieje možný kým sa neohlási dostatočné množstvo kunshystoričiek a študentiek filozofie na to, aby ľudia prestali žiť v ilúzii, že očkovaním (resp. neočkovaním) sa zaoberá iba banda šialencov v batikových tričkách 
A teraz k veci.
Odhliadnuc od toho že celá viera v očkovanie je postavená (z hľadiska kritérií modernej vedy) iba na dohadoch, pretože nebola vykonaná žiadna double blind štúdia v ktorej by bolo v kontrolnej skupine namiesto očkovacej látky použité placebo, má prevencia očkovaním viacero úskalí. (snáď jediná rozsiahla štúdia bola vykonaná WHO v Indii a mala overiť účinnosť BCG vakcinácie – ktorej závery si môžete prečítať tu, link: http://whqlibdoc.who.int/bulletin/1979/Vol57-No5/bulletin_1979_57%285%29_819-827.pdf )

Pôvodná myšlienka bola pekná – imitovať prírodu tým, že nakazíme organizmus oslabeným vírusom tak, aby ten nespôsobil priamo infekciu a nespustil tak ochorenie, ale navodil imunitu. Tam sa ale celá podobnosť vynútenej s prirodzenou imunitou začína aj končí. Každý z vás snáď vie, že večšina infekčných chorôb, proti ktorým sa u nás “povinne” očkuje vchádza do organizmu sliznicami dýchacích ciest alebo tráviaceho traktu. Iba s máloktorými infekčnými ochoreniami prichádzame do styku priamo krvou. Sliznice (a mikroorganizmi ktoré ich osídlujú) tvoria prvú líniu imunitného systemu. Tie sú však pri imunizácii obchádzané, aktivovaná je priamo špecifická imunita voči tomu ktorému ochoreniu.
Okrem toho je napríklad u malých detí v priebehu prvého roku života (zatiaľ nám z neznámych dôvodov) špecifická imunita organizmom potláčaná, pričom očkovaním je umelo vynucovaná. Aj napriek tomu ich organizmus nútime už v priebehu prvého roka života vytvárať protilátky proti konkrétnym ochoreniam tým, že im pôvodcov (aj keď oslabených) vstrekujeme priamo do krvného riečiska, v prípade niektorých vakcín aj niekoľko druhov odrazu (čo v prírode tiež nie je bežné aby organizmus musel odrazu vytvárať protilátky aj proti 6tim chorobám naraz) aký chaos toto počínanie spôsobuje môžeme iba hádať, resp. môžeme veriť alebo dúfať, že to nemá žiaden negatívny dopad na vyvíjajúci sa imunitný system, že to nemá nič spoločné s narastajúcim výskytom alergických reakcií na potraviny, autoimúnnych a degeneratívnych ochorení, ktoré sú v istom zmysle prejavom “zblbnutého” imunitného system, chybou v programe…. Takže tu máme infekčné choroby (ktoré boli pred zavedením plošného očkovania takmer vymiznutné vďaka výrazne zlepšujúcim sa životným podmienkam za posledné desiatky rokov) z ktorých sa polovica dá prekonať bez následkov, ďalšie (ako napr. Hep. B) dostane vaše dieťa asi tak pravdepodobne ako je pravdepodobné že mu padne na ulici tehla na hlavu, vymenené za diabetes, sklerózu multiplex, revmatickú artritídu, astmu, potravinové alergie a sennú nádchu.

"TH1 je velmi silný systém, který také nedovolí vzniku alergickým reakcím. Určitými faktory, které mužou TH1 oslabit již v dětsví základ vzniku alergií, je nedostatečný kontakt s viry a bakteriemi skrze "hygienický" západní zpusob života, skrze rozšiřené užívání antibiotik během prvního roku života a skrze očkování.
Behem těhotenství je imunitní systém podporován systémem TH2 matky i dítěte, čímž je také zamezeno vypuzení plodu. Po narození po dobu prvního roku je stále "v činnosti" systém TH1 dítěte přenesený skrze obranné látky z mateřského mléka. Je jasné že tento systém TH1 je tzv. studijní fází imunitního systému. Tvorba paměťových buněk hraje u kojencu pořadnou roli, je z doposud neznámých duvodu potlačena.
Tento přirozený proces je velmi ovlivněn očkováním, které spouští systém TH2 a nutí ho tak k produkci protilátek a paměťových buněk. Takovým zpusobem je však vytvořena nerovnováha, čímž je organismus velmi citlivý a náchylný k alergiím a autoimunitním onemocnením." Autor citátu je Martin Hirte, detský pediater, citát je z knihy "Očkování pro a proti" - vyšlo aj v češtine

Takže je skvelé, že naše dcéry nebudú musieť podstúpiť interupciu kvôli ovčím kiahňam v prvom trimestri tehotenstva, možno len, že im v tridsiadke prestanú slúžiť kĺby, alebo že v pedesiatke oslepnú následkom diabetu.. vírusy sú kultivované na cudzích tkanivách ako napríklad polio viru na opičích obličkách infikovaných v minulom storočí opičím karcinogénnym vírom SV40, ktorý po rokoch spôsoboval u ľudí zaočkovaných touto vakcínou maligné nádory mozgu.
Martinelli, M., Martini, F., Rinaldi, F... Caramanico, L., Magri, E., Grandi, E., et al. "Simian Virus 40 Sequences and Expression of the Viral Large T Antigen Oncoprotein in Human Pleomorphic Adenomas of Parotid Glands.“ American Journal of Pathology 161:1127-1133 (2002).

Li, R.-M., Mannon, R. B., Kleiner, D., Tsokos, M„ Bynum, M., Kirk, A. D., et al. "BK Virus and SV40 Co-infection in Polyomavirus Nephropathy." Transplantation 74:1497-1504 (2002).

Butel, J. S., et al. "Detection of Antibodies to Polyomavirus SV40 in Two Central European Countries." Central European Journal of Public Health 11:3-8 (2003).
Och ako dobre že nedostali obrnu, ktorú by aj tak pravdepodobne nedostali… dostali ale rakovinu.
V problematike očkovania sa odráža spôsob nášho zmýšľania – je jednoduchšie uveriť tomu, že stačí ak nechám seba a svoje deti zaočkovať, a budeme tak chránení proti chorobám, ako prebrať zodpovednosť za stav svojho organizmu a za to či vôbec nejakej chorobe podľahne alebo v akej miere. Je jednoduchšie kúpiť si vitamínový doplnok ako zmeniť stravovacie návyky, rovnako ako je jednoduchšie nadopovať sa liekmi keď sa objaví náznak nachladnutia, ako chorobu vyležať a dopriať organizmu čas nech sa s prechladnutím vysporiada. To že si tu mnohí (ktorí o sebe prehlasujú že kritický zmýšľajú) pomáhajú poukazovaním na Afriku a iné krajiny tretieho sveta, je naozaj úsmevné. Porovnávať náš spôsob života a naše životné podmienky, s podmienkami Afričanov a potom z toho vyvodzovať záver, že v Afrike sa zomiera na infekčné ochorenia a u nás nie, pretože sa tu očkujeme, považujem za tipický príklad selektívneho, nekritického myslenia. Keď postavíte vedľa seba podvýživeného Afričana bez strechy nad hlavou, bez pitnej vody, žijúceho z odpadkov a v špine a čistého vyoblizovaného európana s pomasteným bruškom, ktorý anilen netuší čo je to hlad, smed, ktorý z nich dvoch skôr ochorie? Ktorý z nich dvoch skôr príde do styku s infekčným ochorením? Otázka či je zaočkovaný alebo nie je tu myslím evidentne druhoradá, ale na to ľudia už zabudli, pretože v živote nepoznali hlad, špinu alebo iné strádanie. Cholery a mory vymizli (čuduj sa svete) tiež bez očkovania. Ako je to možné? Na to sa taktiež zabudlo. Ale kto si dovolí pochybovať o prínose imunizácie je nekritický hlupák 
Nechcem tu nikomu rúcať vzdušné zámky, nech si každý verí čomu chce ale považujem za absurdné, že večšina diskutujúcich stavia svoje názory iba na doporučeniach autorít bez toho aby si dali tú námahu a niečo málo sa o problematiku skutočne zaujímali, pritom obviňujú druhú stranu z fanatizmu a zaslepenosti, označujú ich názory za nebezpečné, hlúpe a nevyspelé. Ale tak to tuším býva so všetkým.. Najpozoruhodnejší je snáď “argument” že k téme sa môžu vyjadrovať iba vyštudovaní lekári, ako keby sme my, ostatní ľudia nemali schopnosť čítať a rozmýšľať. Ja teda neviem ako vy tu niektorí diskutujúci, ale tiež nejdem vyštudovať bankovníctvo pred tým, než sa rozhodnem aký sporiaci účet si vytvoriť v banke a nie vždy sa zariadim podľa toho čo mi ako najvýhodnejšie odporučí teta pri okienku, pretože sa občas stane že zistím, že mi to v skutočnosti ani nevyhovuje… nejdem študovať teológiu pred tým než sa rozhodnem či verím alebo neverím v boha, rovnako som nikdy neštudovala dejiny umenia pred tým než som navštívila galériu, prípadne ohodnotila ktorý – ten prejav ducha.. nešla som študovať pedagogiku pred tým než som začala vychovávať dieťa a rovnako teda ani medicínu pred tým než som sa rozhodla či podstúpim nejakú liečbu alebo nie. Je totiž veľký rozdiel medzi tým, mať vytvorený názor a medzi jeho aplikáciou na konkrétnych ľuďoch. v minulom storočí sa smiali lekári predstave, že umývanie rúk pred operáciou alebo pôrodom by mohlo zabrániť mnohým komplikáciám a dnes sa v nemocniciach bežne používajú sterilné rukavice, smiali sa aj tým, ktorí spájali niektoré ochorenia s psychickou pohodou pacienta a dnes je termín psychosomatické ochorenia bežný. Bežne sa púšťalo žilou, v tridsiatych rokoch sa tehotné ženy vyšetrovali rentgenom a dnes im už nespravia roentgen ani u zubára. Veru taká je medicína exaktná a neomylná veda, nikdy nezachádzajúca do slepých uličiek a hlavne nikdy neškodiaca.