otazka ale potom znie, preco sa beru ludia v dnesnej dobe, ked maju vo vacsine pripadov moznost slobodnej volby ako ty hovoris na zaklade racionalneho vyberu? ved si predsa mozu zvolit zivot nadivoko a neriesit to.

a preco je taka rozvodovost?
nebodaj preto, ze ak ich nedrzia pokope peniaze, nemoze to fungovat? "na ukor jedneho partnera" pre mna znamena, ze ten druhy do toho vztahu dava akosi malo na to, aby vyvazil snahu toho prveho a ten sa potom citi ukrivdeny. preco ale ludia, ktori nechapu, ze vztah nie je len o nich a o ich potrebach, vstupuju do niecoho takeho vazneho ako je slub, ze s danym clovekom budu cely zivot v dobrom aj v zlom? uvedomuje si to vobec niekto?

je mi jasne ze sa na to neda nijak specialne pripravit a clovek nemoze vedit, co ho caka. ale je pre mna absurdne, ze si niekto mysli, ze bez toho, aby tomu nieco obetoval, sa to da dlhodobo ukocirovat. samozrejme ak to nie je obojstranne, nema to zmysel. to ale musis najst niekoho, kto by ti za to stal.

btw co sa tyka ludi notoricky striedajucich partnerov, nemyslim ze by to bolo pre nich ponizujuce. ak clovek strati veskere zabrany, pochybujem ze to nejak riesi. prave naopak. ako som tu uz niekde citala, trauma z rozchodov sa po case stava niecim podobnym, ako ked sa rano zobudis a nastve ta, ze nemas na ranajky rozky a musis po ne ist do obchodu. proste ta to na chvilu uvrhne do zlej nalady ale po nakupe je problem vyrieseny. ako prislo, tak odide. myslim ze ak by niekto vymyslel instatne vztahy v prasku, sli by velmi dobre na odbyt.