nemyslim si ze poznam nejaky univerzalny navod

marcuzov styl diskusie mi vsak pripada natolko utocny, ze mi neda reagovat inak.

je mi jasne ze velmi malo ludi najde partnera, s ktorym by si boli vzajomne dozivotne verni.
ktovie ci takeho najdem ja. mozno som ho uz nasla, mozno nie. a mozno ho nikdy nenajdem. je to o stasti.

ale moja cesta urcite pojde tadialto, necitim sa na to, aby som sa z roznych dovodov stala rohozkou pre x chlapov a donekonecna cakala na princa na bielom koni. toto ja povazujem za nevyspelost.

mne je jedno v akom vztahu bude zit, pravdepodobne podla toho, co hovori, to monogamia nebude. mam skor pocit, ze on sa ma snazi o niecom presvedcit. vlastne cela koncepcia otvorenych vztahov akoby hlasala, ze zit s jednym partnerom je nieco nenormalne a proti prirode. omg...

ja budem radsej za konzervu s vlastnym rebrickom hodnot s vierou v to, ze najdem rovnako zmyslajuceho cloveka. a stale zastavam nazor, ze ak by polygamia (ci polyandria) bola pre ludi tym najlepsim riesenim, nikdy nevznikne manzelstvo a hnutie hippies doteraz veselo funguje. ale chapem, ze pribuda ludi, ktorym sa rucaju vztahy zalozene na povrchnych principoch a ked pridu prve skutocne problemy, zufalo hladaju alternativy, ktorymi by ulavili svedomiu.

btw velmi by ma zaujimalo, aky ma na toto vsetko nazor lubomierskeho exmanzelka, mozno by potom cela vec dostala uplne iny rozmer.