nadsene suhlasim zo vsetkymi tvojimi neurcitymi a neosobnymi tvrdeniami: a to si predstav, ze "niektori ludia" sa dokonca boja povedat, co si myslia (a o kom)! Tipujem, ze sa niecomu nevedia postavit tvarou v tvar a hladaju si unikove cesty. Mozno podvedome tuzia po kludnej rieke, a stotoznuju ju s laskou. Alebo este vedia predstierat, ze im nieco nevadi (ale to nemava dlhe trvanie). A neuveris, ale pocul som aj o takych, co vysvetluju svoje chovanie - alibisti!

ono, niekedy sa mozno da povedat, ze moze byt v podstate fajn, ked niektori ludia idu tym prirodzenym smerom - ze zacinaju vzdy s hotovym riesenim, a problem tomu prisposobia. Nakoniec, su tam len oni a ich druhe ja.

:)