Sken 1.strany Otvoreného listu pre chargés d'affaires veľvyslanectva USA v Bratislave http://img509.imageshack.us/img509/1024/embassyusa2.jpg
Sken 2.strany Otvoreného listu pre chargés d'affaires veľvyslanectva USA v Bratislave http://img716.imageshack.us/img716/5653/embassyusa1.jpg


_____________________________________________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________________________________________




Vážený pán
Keith A. Eddins
Chargé d'Affaires
Embassy of the U.S.A.
P.O. Box 309
814 99 Bratislava


V Bratislave, 20. januára, 2010.

Vážený pán Eddins,

až do októbra 2009 som pracoval 17 rokov ako sekundárny lekár na ženskom oddelení v Psychiatrickej nemocnici Ph. Pinela v Pezinku, odkiaľ som bol prepustený po tom, ako som v júli 2009, po márnej snahe vyriešiť vec štandardným služobným postupom, bol nútený informovať médiá o prípade pacienta R.A., ktorý sa v nemocnici podroboval súdom nariadenej ochrannej liečbe, a s ktorým bolo dlhodobo na mužskom oddelení nehumánne zaobchádzané, ako o tom jednoznačne vypovedajú aj priložené dokumenty.

Práve som sa z médií dozvedel, že vláda Slovenskej republiky súhlasila s prijatím 3 ľudí zadržiavaných v Guantanáme, a toto gesto dobrej vôle považujem samo osebe za sympatické, hovorí o našej ľudskosti a ochote pomôcť tým, čo sa dostali do ťažkej životnej situácie. Prečo by sme niekomu, kto nespáchal závažný zločin, a bol vystavený dlhoročnému utrpeniu vo väzení, nepomohli začať dôstojný život v našej krajine, členskom štáte Európskej únie, kde sú ľudské práva pre každého zabezpečené zákonmi, ústavou a medzinárodnými dohovormi? Medzinárodne proklamovaná ochota Slovenska prijať troch zadržiavaných z Guantanáma sa teda javí celkom v poriadku, a samu osebe ju považujem, rovnako ako prístup prezidenta USA k tomuto problému, za správnu vec.

Čo ma však trápi, je to, či sme nielen ochotní, ale aj s c h o p n í sa o týchto ľudí na Slovensku postarať tak, ako to Vaša krajina zrejme predpokladá. Je mi veľmi ľúto, že s ohľadom na budúci osud troch zadržiavaných Vás musím upozorniť, že existuje reálna možnosť, že s týmito ľuďmi by sa mohlo za istých okolností na Slovensku zaobchádzať dokonca horšie, ako sa s niektorými zo zadržiavaných zaobchádzalo v Guantanáme!

Akokoľvek by sa Vám táto obava javila ako absurdná a prehnaná, je bohužiaľ odôvodnená reálnym a konkrétnym príkladom toho, ako slovenské úrady zlyhali na celej čiare pri ochrane ľudských práv svojho vlastného občana, pacienta R.A. Tento človek bol v Psychiatrickej nemocnici Ph.Pinela v Pezinku najmenej od februára 2009 do polovice januára 2010, teda skoro rok, držaný, horšie ako nejaké nebezpečné zviera, prakticky nepretržite v reťaziach. (príloha) Aj keď pacient bol v minulosti verbálne a brachiálne agresívny, pri žiadnom z útokov, pri ktorých ničil veci a ohrozoval a atakoval zdravotný personál, nikdy žiadneho človeka, napriek svojej mimoriadnej telesnej sile, vážnejšie nezranil, čo je fakt, ktorý sa nedá poprieť, ale ktorý je neustále zahmlievaný a zastieraný tými, čo pacienta opakovane vykresľujú ako nejaké monštrum.

Teraz nehovorím o chybe jednotlivcov, teda riaditeľa nemocnice a primára oddelenia, a ani nehovorím o prípade nejakých policajtov, kedy len nezodpovední jedinci v utajení týrali svoje obete, a po náhodnom odhalení boli štátnymi orgánmi v zmysle platných zákonov potrestaní. Nie, teraz hovorím bohužiaľ o niečom celkom inom. Ide o presne opačné garde, teda o systémové zlyhanie štátu, kedy práve štátne orgány, (ako Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, minister zdravotníctva R.Raši, podpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny D.Čaplovič, alebo okresná prokuratúra Pezinok) po prešetrení prípadu, na ktorý som ich štandardným postupom upozornil, toto celkom zjavné mučenie chorého človeka, čo sa po zbavení svojprávnosti na právne úkony ani administratívne sám nijako nemôže brániť, s ch v á l i l i tvrdiac, že sa nedá vzhľadom na potenciálne nebezpečenstvo zo strany pacienta pre okolie postupovať v podmienkach nemocnice inak. Nedá sa vraj nič iného robiť, len ho držať dlhodobo priviazaného v reťaziach a čakať, kedy na Slovensku vznikne (spadne z neba ?) detenčný ústav, ktorý však práve z viny štátu na Slovensku, na rozdiel od iných krajín, nie je. Považujem za úplne absurdné, že naše štátne orgány schválili faktické mučenie človeka s odôvodnením, že v súčasnosti nie sú žiadne iné možnosti, pričom ale za celý rok nevyvinuli žiadne mimoriadne úsilie, aké si táto naozaj mimoriadna situácia vyžaduje, teda intenzívnu a namáhavú medzirezortnú spoluprácu s profesionálmi z oblasti prieniku medicíny, financií, justície, väzenstva, vnútra, ľudských práv a slobôd, kam všade prípad pacienta zasahuje. Namiesto toho fakticky povolili absurdný a barbarský postup dlhodobým a preventívnym priviazaním pacienta na reťaze v izolačnej miestnosti a tento stav, ktorý prehlasovali v prvej polovici roka 2009 za dočasný, svojou nečinnosťou stále udržovali a fakticky umožňovali. V priebehu roka 2009 nedošlo v prípade k žiadnemu podstatnému obratu, a keďže už v nemocnici nepracujem, som odkázaný len na neoficiálny prienik informácií, podľa ktorých len tesne pred Vianocami 2009 údajne dostala nemocnica list od splnomocnenca Rady Európy pre ľudské práva zo Štrasburgu, kam som písal ešte v máji 2009, a tak sa nedá vylúčiť, že práve táto intervencia zvonka, našťastie nezávislá od administratívy tohto štátu, bola hlavným dôvodom, prečo 13. januára, teda len pred týždňom, boli pacientovi reťaze po roku sňaté a nahradené o stupeň menej škandalóznejšou zvieracou kazajkou ( straitjacket ). Aj to je síce príšerné, ale pre pacienta, držaného rok v reťaziach, to musí byť veľká úľava a veľký zlom, lebo konečne môže chodiť vzpriamene ako človek, a teda sa aj ako človek môže začať cítiť. Zatiaľ však vraj len v izolačnej miestnosti - nevedno, prečo nemôže chodiť medzi ostatných pacientov, a aké dôvody sa uplatňujú pre pokračovanie jeho izolácie, pre tento „bonus“ k permanentne naloženej zvieracej kazajke.

Vo svetle konkrétneho a aktuálneho príkladu jasného systémového zlyhania tohto štátu v konkrétnom prípade dlhodobého a ťažkého porušovania ľudských práv a slobôd vlastného občana je trápne, ak štát na jednej strane priznáva ( ako o tom svedčia priložené úradné dokumenty z vyšetrovania prípadu R.A.) že musí tolerovať mučenie vlastného občana, lebo nedokáže pre tohto problémového občana vytvoriť prostredie bezpečné pre neho a jeho okolie, na druhej strane, dosť nezodpovedne voči svetovej verejnosti a administratíve USA, pozýva cudzích problémových občanov a predstiera, že im takéto prostredie a podmienky dokáže garantovať.

Toto protirečenie, táto rozpoltenosť slovenských úradov vo svetle uvedených faktov o postupe štátu v prípade pacienta R.A. mení zdanlivú veľkorysosť slovenskej vlády fakticky na prázdne gesto, lebo je zrejmé, že nedokázala alebo nechcela zasiahnuť ani v prípade jasného mučenia svojho občana. Takto sa stáva osud 3 zadržiavaných z Guantanáma na Slovensku neistý a rizikový
pre nich samých ak úrady, čo sa majú o nich starať, preukázateľne postupovali v prípade svojho vlastného občana takto necitlivo, ľahostajne, diletantsky a vyslovene necivilizovane. Je preto na administratíve USA, aby súhlas s premiestnením 3 zadržiavaných z Guantanáma na Slovensko práve v záujme týchto troch ľudí, za ktorých osud je administratíva USA prinajmenšom morálne stále zodpovedná, ešte prehodnotila. Nebolo by paradoxne správnejšie, aby naopak USA pomohli recipročným gestom slovenskému občanovi a slovenskej administratíve ? Som zrejme naivný, ale chcelo by sa mi uveriť, že osudy ľudí a ich ľudské práva a slobody by mohli a mali byť pre USA dôležitejšie, ako prípadné diplomatické turbulencie.


S pozdravom


MUDr. Juraj Gajdoš



P.S.

Tento otvorený list bol poslaný uvedenému adresátovi poštou a emailom, a bol tiež poslaný vybraným médiám a mimovládnym organizáciám. Databáza k prípadu pacienta R.A. na serveri Kyberia.sk je na adrese: http://kyberia.sk/id/4796042 (zdroje k prípadu sú uvedené ako menu pod prvým z blogov Pacient na reťazi 1. – 5. a majú zriadený voľný externý prístup aj pre neregistrovaného záujemcu, netreba sa logovať. Biele písmo v texte je hypertext - po kliknutí sa dá dostať ďalej.)


Prílohy:

1. Fotografie fixačného „zariadenia“ pacienta z môjho mobilu 30.3.2009
http://img411.imageshack.us/img411/2381/65105921.jpg
http://img225.imageshack.us/img225/2530/12303444.jpg

2. List podpredsedovi vlády D.Čaplovičovi
http://img204.imageshack.us/img204/1732/capl1.jpg
http://img651.imageshack.us/img651/1986/capl2.jpg
http://img260.imageshack.us/img260/1511/capl3.jpg

3. Stanovisko Ministerstva Zdravotníctva SR.
http://img514.imageshack.us/img514/4220/12517854.jpg
http://img89.imageshack.us/img89/1670/74069270.jpg

4. Odpoveď podpredsedu vlády D.Čaploviča
http://img145.imageshack.us/img145/4654/caplscan.jpg

5. Stanovisko Okresnej prokuratúry Pezinok.
http://img140.imageshack.us/img140/5071/vybaveniepodnetuokresno.jpg
http://img140.imageshack.us/img140/9239/vybaveniepodnetuokresnov.jpg
http://img245.imageshack.us/img245/5071/vybaveniepodnetuokresno.jpg


_____________________________________________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________________________________________



Pozn. pre userov Kyberie - tieto a aj iné dokumenty k prípadu a linky na články v médiách sa dajú nájsť pod blogom Pacient na reťazi 1. http://kyberia.sk/id/4796042