docital som pred nedavnom jednu knihu, autor tam kritizoval vedu atd. dost podnetna kniha, len riesenie ktore navrhoval je podla mojho nazoru problematicke. obhajoval niektore pristupy, ktore uvadzas aj ty. v zasade sa obracal na gnosticku tradiciu, romantizmus, splynutie a suhra s prirodou, nie je opanovanie (co je zapadny pristup), uvadzal tam vychodnych filozofov, a obhajoval mystiku a intuiciu. no skratka problematicke veci. takze aj v tomto pripade som zdrzanlivy, preto tvrdim, ze treba postupovat obozretne a kriticky. a kriticky postupovat sa neda bez zapadneho sposobu myslenia:) to znamena, ze ho netreba uplne zavrhovat.