Leica bola vždy v nemilosti diskutérov, vždy sa našiel nejaký seriózny proti argument, prečo ju za tie veľké peniaze nekupovať – to od doby keď začala SLR revolúcia a všetka výroba sa sústredila v Ázii. A to je už naozaj dávno. Odvtedy vždy oproti konkurencii stála 2x viac, nemala makro, nemala 8fps, hľadáčik nemala presný, ťažko sa menil film/karta, nemala AF, programy, stabilizáciu, CMOS, donedávna fullframe, ten zoznam by mohol byť dlhý... tak k nemu teraz pridáme šum pri vysokých ISO.

Ťažko si asi predstaviť, že každá nevýhoda je dôsledkom nejakej výhody. Možno existuje aparát, ktorý má v sebe to najlepšie a je pri tom taký malý, že je ho v prípade núdze (každý poriadny amatérsky fotograf navštevuje vojnové zóny a je v neustálom nebezpečenstve) možné zhltnúť a neskôr vysrať. Leica ho ale nevyrába. Miesto toho udržiava 55 ročnú líniu kompaktných diaľkomerových aparátov, ktorú všetci veľkí producenti aparátov opustili a ku ktorej sa nikto už nechce vrátiť.

Takže je tu konečne full-frame (35mm) aparát, ktorý nie je zrkadlovka, je ručne montovaný v Nemecku a ktorý stojí cca o 800 dolárov viac než high-end konkurencie (1DMkIII a D3x). M9 je možné používať s väčšinou 39mm a M objektívov, ktoré sa vyrobili za posledných 75 rokov odkedy bola uvedená Leica II. Aj keď nemám na to peniaze a ani tak skoro nebudem mať, tak mám z toho radosť – pri počte dobrých fotiek, ktoré spravím sa mi stále veľmi oplatí zostať pri filme a radšej pracovať na sebe. Nepredpokladám, že by Leica mala problém s odbytom a nemám na mysli len zberateľov. Nie je to aparát pre náš trh, ale aj tu sa zopár kusov určite predá. Nakoniec, ktorá veľká firma nežije z koníčkárov?