 |
|
| node: | Re: čím nahradiť IP? |
| template: | 4 |
| parent: | čím nahradiť IP? |
| owner: | dusanson |
| viewed by: | |
| created: | 28.07.2009 - 23:14:20 |
| updated: | 28.07.2009 - 23:16:05 |
|
cwbe coordinatez: 809096 1483077 4827569 4832360 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::1
1 ❤️
klasicky argument pionierskeho tabora ide takto nejak:
ak ti poziciam CD, DVDcko s filmom, knihu, tak ich nemozem pouzivat, lebo ich pouzivas ty. ak ich ty alebo ja grabnem/naskenujem, mozeme ich pouzivat obaja. pri datovych suboroch (hudba/film/foto/text/softver), myslienkach, jazyku, a dalsich nematerialnych veciach teda mame "problem" s "vlastnictvom" - tychto veci nie je obmedzeny (resp. obmedzitelny) pocet, takze ak ich "nevlastnim", vdaka relativne malemu usiliu sa k nim mozem dostat [1].
ak je tychto veci neobmedzeny pocet a ludia k nim maju relativne volny pristup, tak mame problem nielen s tym ako urcit ich ekonomicku hodnotu, ale aj ako ju extrahovat. tento moment sa mi (ako autorovi aj uzivatelovi) moc moc paci, pretoze "tarchu" urcovania ekonomickej hodnoty prenasa v konecnom dosledku (nesprostredkovane) na uzivatela - ten sam rozhoduje kolko za vec zaplati [2]. coraz viac autorov si to priznava a experimentuje s tym: dobrovolne prispevky (momentalne moj favorit: tzv. sloboda dobrovolnej platby), merchandising (tricka a hovadinky), limitovane edicie hmotnych verzii veci (lisovane CD, tlacene knihy), zive predstavenie veci (koncert, projekcia, citacka), atd..
cize debata prebieha najma vo dvoch liniach: otazke vlastnictva, a otazke ekonomickej hodnoty.
--
toto som oddelil, aby som si to prilis nekomplikoval:
[1] iny okruh je vlastnictvo prav. kritici copyrightu oddeluju dve prava: pravo na kupu a predaj kopii veci, a pravo na kontrolu toho ako s kopiami ich veci nakladaju ostatni. prve pravo nie je problematicke. no druhe je naopak prudko kontroverzne, pretoze zasahuje do prava na sukromie, a vobec na seba nabaluje cely parazitujuci priemysel a masineriu kontroly (DRM, ACTA & co.)
[2] vela ludi ma s dobrovolnymi platbami zasadny problem, pretoze si radsej chcu kupit vec za pevnu cenu (pripadne so zlavou) a ist. proste neriesit ziadne mozno/alebo/ak-tak/ci, iba si bez otazok a odpovedi vymenit vec za peniaze a nestarat sa. to sa da elegantne riesit napr "odporucanou cenou".
(co som vynechal? ci zle to sumarizujem?)
ak ti poziciam CD, DVDcko s filmom, knihu, tak ich nemozem pouzivat, lebo ich pouzivas ty. ak ich ty alebo ja grabnem/naskenujem, mozeme ich pouzivat obaja. pri datovych suboroch (hudba/film/foto/text/softver), myslienkach, jazyku, a dalsich nematerialnych veciach teda mame "problem" s "vlastnictvom" - tychto veci nie je obmedzeny (resp. obmedzitelny) pocet, takze ak ich "nevlastnim", vdaka relativne malemu usiliu sa k nim mozem dostat [1].
ak je tychto veci neobmedzeny pocet a ludia k nim maju relativne volny pristup, tak mame problem nielen s tym ako urcit ich ekonomicku hodnotu, ale aj ako ju extrahovat. tento moment sa mi (ako autorovi aj uzivatelovi) moc moc paci, pretoze "tarchu" urcovania ekonomickej hodnoty prenasa v konecnom dosledku (nesprostredkovane) na uzivatela - ten sam rozhoduje kolko za vec zaplati [2]. coraz viac autorov si to priznava a experimentuje s tym: dobrovolne prispevky (momentalne moj favorit: tzv. sloboda dobrovolnej platby), merchandising (tricka a hovadinky), limitovane edicie hmotnych verzii veci (lisovane CD, tlacene knihy), zive predstavenie veci (koncert, projekcia, citacka), atd..
cize debata prebieha najma vo dvoch liniach: otazke vlastnictva, a otazke ekonomickej hodnoty.
--
toto som oddelil, aby som si to prilis nekomplikoval:
[1] iny okruh je vlastnictvo prav. kritici copyrightu oddeluju dve prava: pravo na kupu a predaj kopii veci, a pravo na kontrolu toho ako s kopiami ich veci nakladaju ostatni. prve pravo nie je problematicke. no druhe je naopak prudko kontroverzne, pretoze zasahuje do prava na sukromie, a vobec na seba nabaluje cely parazitujuci priemysel a masineriu kontroly (DRM, ACTA & co.)
[2] vela ludi ma s dobrovolnymi platbami zasadny problem, pretoze si radsej chcu kupit vec za pevnu cenu (pripadne so zlavou) a ist. proste neriesit ziadne mozno/alebo/ak-tak/ci, iba si bez otazok a odpovedi vymenit vec za peniaze a nestarat sa. to sa da elegantne riesit napr "odporucanou cenou".
(co som vynechal? ci zle to sumarizujem?)