čím nahradiť IP? :: Remember, remember, the velvet November


node:	čím nahradiť IP?
template:	4
parent:	Copyright? Intellectual Property?? COPYFUCK!!
owner:	palino
viewed by:
created:	26.07.2009 - 02:33:52

cwbe coordinatez:
809096
1483077
4827569

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Aké sú tu tábory?
Čo všetko by ste zaradili pod intelektuálne vlastníctvo? Jedným zo znakov vlastníctva(obyčajného) je aj miera právnej ochrany. Do akej miery teda chrániť dielo?
Ak úplne poprieme inštitút duševného vlastníctva, tvrdíme, že práca, ktorú niekto vynaložil na vytvorenie diela, nemusí byť ocenená. Separujeme kultúru v užšom slova zmysle od výroby. Avšak obe podliehajú trhu. Je nejaké východisko okrem štátnych dotácii?
Ak už sa prediskutovalo. Môže sa opäť.)

00809096014830770482756904832824

Ja si osobne myslím, že autorský zákon ako taký až na pár detailov (dĺžka copyrightu po zomretí autora, rôzne DRM prípadne prezumpcia viny) nie je zlý. Osobne som za to, aby si autor určoval, ako sa má s jeho dielom nakladať...

0080909601483077048275690483282404832942

taky dost urgentny problem tam je napr. ze licencna zmluva musi byt na papieri, cize drzi sirenie obsahu este na urovni pred nastupom internetu

008090960148307704827569048328240483294204832951

áno, to platí u nás, ale ja som hovoril celkovo o stave copyrightu vo svete.

u nás je to dosť iné.

00809096014830770482756904832393

Tej poznamke o kulture celkom nerozumiem, lebo intelektualne vlastnictvo mozu byt principialne akekolvek informacie, ktore si niekto ceni natolko ze ich vyhlasi za svoje vlastnictvo. Napriklad aj vysledky mojej prace su intelektualnym vlastnictvom mojho zamestnavatela. Posudzovat celu problematiku intelektualneho vlastnictva podla hranicneho pripadu jedneho priemyslu s blbo postavenym biznis modelom je podla mna dost skodlive.

0080909601483077048275690483239304832434

problém je, že 1 autorské právo zastrešuje všetky tieto prípady: a tiež nájdeš v autorskom zákone peknú fintu ako sa posúvajú práva vo vzťahu employer-yee

00809096014830770482756904832360

klasicky argument pionierskeho tabora ide takto nejak:

ak ti poziciam CD, DVDcko s filmom, knihu, tak ich nemozem pouzivat, lebo ich pouzivas ty. ak ich ty alebo ja grabnem/naskenujem, mozeme ich pouzivat obaja. pri datovych suboroch (hudba/film/foto/text/softver), myslienkach, jazyku, a dalsich nematerialnych veciach teda mame "problem" s "vlastnictvom" - tychto veci nie je obmedzeny (resp. obmedzitelny) pocet, takze ak ich "nevlastnim", vdaka relativne malemu usiliu sa k nim mozem dostat [1].

ak je tychto veci neobmedzeny pocet a ludia k nim maju relativne volny pristup, tak mame problem nielen s tym ako urcit ich ekonomicku hodnotu, ale aj ako ju extrahovat. tento moment sa mi (ako autorovi aj uzivatelovi) moc moc paci, pretoze "tarchu" urcovania ekonomickej hodnoty prenasa v konecnom dosledku (nesprostredkovane) na uzivatela - ten sam rozhoduje kolko za vec zaplati [2]. coraz viac autorov si to priznava a experimentuje s tym: dobrovolne prispevky (momentalne moj favorit: tzv. sloboda dobrovolnej platby), merchandising (tricka a hovadinky), limitovane edicie hmotnych verzii veci (lisovane CD, tlacene knihy), zive predstavenie veci (koncert, projekcia, citacka), atd..

cize debata prebieha najma vo dvoch liniach: otazke vlastnictva, a otazke ekonomickej hodnoty.

--
toto som oddelil, aby som si to prilis nekomplikoval:

[1] iny okruh je vlastnictvo prav. kritici copyrightu oddeluju dve prava: pravo na kupu a predaj kopii veci, a pravo na kontrolu toho ako s kopiami ich veci nakladaju ostatni. prve pravo nie je problematicke. no druhe je naopak prudko kontroverzne, pretoze zasahuje do prava na sukromie, a vobec na seba nabaluje cely parazitujuci priemysel a masineriu kontroly (DRM, ACTA & co.)

[2] vela ludi ma s dobrovolnymi platbami zasadny problem, pretoze si radsej chcu kupit vec za pevnu cenu (pripadne so zlavou) a ist. proste neriesit ziadne mozno/alebo/ak-tak/ci, iba si bez otazok a odpovedi vymenit vec za peniaze a nestarat sa. to sa da elegantne riesit napr "odporucanou cenou".

(co som vynechal? ci zle to sumarizujem?)

0080909601483077048275690483236004832426

článok v topicu od prof. šímu, ak si dobre spomínam, načrtáva práve zásadnú dištinkciu medzi klasickým vlastníctvom a IP cez atribút kl. vl- obmedzenosti zdrojov- pri IP nie je možné dielo spotrebovať jeho použitím; to je argument proti súčasnej podobe autorského práva, ale nie proti IP samotnému;

ekonomická hodnota: s tým by som nevidel problém-ak zotrvá nejaká právna ochrana IP- stále sa bude tvoriť trhová cena;

IP má tú dimenziu, že kúpou diela nemožno to dielo používať voľným spôsobom(to nie je ani pri kl. vl.);
rozvinul by som to tak, že v oblasti prípadného pozmeňovania, používania diela- tvorivou činnosťou- samotným kupujúcim diela, by už autorské právo neposkytovalo ochranu autorovi;

neviem si predstaviť autorské právo bez toho, aby zaniklo ako také, ak by prestalo chrániť zmluvný prevod diela od autora ku kupujúcemu

008090960148307704827569048323600483242604832462

nerad by som to prilis zlahcoval, ale niekedy tie bububu okolo autorskych prav posobia ako ze davaj si pozor, lebo ta nahodneho chodca na ulici zrazi 200-km iduci motorkar. ono, autori chcu cokolvek ine nez sa sudit so svojimi fanusikmi. CC vobec nie je hlupe, ked sa ohana sloganom "cut out the intermediary".

chapem to trochu inak ak si pravnik alebo ho studujes - v tom pripade je velka prilezitost vyplnit dieru na trhu - na slovensku neexistuju pravnici specializujuci sa autorske pravo pre umelcov alebo kulturnych pracovnikov - ti ten servis potrebuju nie ani tak pre ochranu pred uzivatelmi, ako pred vydavatelmi a distributormi. (resp neviem co ine mozes mysliet pravnou ochranou IP)

00809096014830770482756904832360048324260483246204832473

právna ochrana znamená, že môžeš ísť na súd, následne ti štát bude garantovať vymoženia práva, alebo jeho protihodnoty

nepíšem z pohľadu právnika, ale z pohľadu hľadanie nejakého východiska do budúcnosti, lebo vidím, že právo je obsolétne a často ani jedna strana- až tretia, ako spomínaš vydavateľstvá- takto definovanú ochranu nepotrebuje a často jej aj prekáža, nakoľko porušovanie autorských práv je aj trestný čin, čo implikuje, že sa tam môže zamiešať zo svojej povinnosť aj štát, napriek tomu, že autor s tým problém nemá;

0080909601483077048275690483236004832426048324620483247304832486

vychodiskovymi mi pridu male klanove vydavatelstva, autonomna distribucia, internet, volny pristup, otvorene publikovanie, propagacia systemu dobrovolnych prispevkov (v kulture na SK/CZ snad neviem o ziadnom priklade media/skupiny, ktora dokaze prezit z prispevkov od uzivatelov), atd... ja som na sude zatial nikdy nebol, a ked budem, dufam, ze to bude aspon nejaky zaujimavy precedens :)

0080909601483077048275690483236004832426048324620483247304832482

cc by malo byt z casti o tom nie? ze aj uzivatel je kryty

00809096014830770482756904827752

dielo chrániť do takej miery, do akej si to žiada samotný autor; problém je v tom že túto úlohu za autora často preberajú vydavateľstvá, pretože samotní autori sú vo vzťahu k svojim dielam poväčšine benevolentnejší než vydavateľstvá; ďalej, kultúra je vec ktorá vždy bola a bude aj bez kopirajtov - a to aj za peniaze, už od nepamäti sa tvorilo napr. aj na objednávku bohatých ľudí (na objednávku sa furt a furt tvorí aj v súčasnosti); vyrezávané domčeky v čičmanoch vznikli aj bez kopirajtov a štátnych dotácií ministerstva kultúry rovnako ako andrgraundové nahrávky neoficiálnych kapiel v osemdesiatych rokov a nemalo to nič spoločné s trhom...kultúra má totiž tú špecifickú vlastnosť že vzniká aj keď nie sú peniaze a ľudia ju potrebujú bez ohľadu na to koľko peňazí majú; a aj napriek neexistencií kopirajtov, vždy existovali umelci, ktorí sa dokázali svojou prácou uživiť...toť môj pohľad

žaba žužla žužle žužu, žubrienka džube džugále do džuboksu!!!