možno poznáte podstatu nekonečných diskusí o tom či jednorázové alebo látkové plienky, ktoré sa neskôr prehupnú do debaty o tom, kedy je najvhodnejšia doba začať učiť dieťa na nočník. jestvuje však aj iná alternatíva...
Ja som sa rozhodla (nie bez predsudkov) vyskúšať tzv. bezplienkovú komunikačnú metódu. znie to smiešne z viacerých dôvodov, pretože sa v skutočnosti nejedná o žiadnu "modernú metódu" ako je to podávané, skôr sa jedná o najstarší spôsob uspokojovania jednej zo základných potrieb dieťaťa od útleho veku.

o čo sa jedná

dieťa je podržané nad nočníkom, zemou, umývadlom atď so skrčenými nožičkami v polohe "klbko", chrbátikom sa opiera o osobu, ktorá ju drží a zvukmi navádza aby vykonalo potrebu. vychádza totiž z predpokladu, že deti, aj keď nevedia ešte potrebu zadržať, vedia vedome uvoľniť zvierače a vykonať tak potrebu skôr ako by to za normálnych okolností urobili do plienky. večšina detí od narodenia dáva najavo, že sa im "chce", no keďže sú rodičmi ignorované, časom si deti zvyknú na plienku, schopnosť vedome uvoľniť zvieracie svaly pominie a musia sa tomu nanovo učiť v neskoršom veku, čo so sebou niekedy nesie nemalé problémy.

Zaujalo ma na tomto spôsobe starostlivosti o hygienu detí najme to, že rodič napĺňa potrebu dieťaťa prirodzeným spôsobom, komunikuje s ním, dáva najavo, že jeho potrebám rozumie a reaguje na ne. bola to pre mňa určitá výzva, a to dosť veľká.
ďalšia nesporná výhoda je šetrenie životného prostredia. pri takejto starostlivosti sa netvoria kvantá nezničiteľného odpadu, je ekonomicky nenáročná a nepresúva starostlivosť rodiča na produkty trhu. človek má totiž pocit, že vychovať dieťa stojí státisíce, počnúc plienkami, monitormi dychu, fľaštičkami, cumlíkmi, hračkami, výživou a končiac v nedohľadne

Moje predsudky boli nasledovné -

musí to zabrať šialene veľa času, ničomu inému sa pritom nebudem môcť venovať, iba sledovať kedy bude chcieť dieťa vykonať potrebu..

aj napriek tomu som sa rozhodla, že to vyskúšam a od tretieho týždňa som Valéra pridržiavala nad nočníkom. hneď prvý pokus bol úspešný a následne sme počet pocikaných látkových plienok zredukovali na polovicu. od toho dňa (na pár výnimiek ktoré by sa dalo spočítať na prstoch ruky) kakal iba do nočníka. pred ukončením 4 mesiaca (dva týždne dozadu ) som mu dala plienky na deň dole úplne.

čas to skutočne zaberá ale relatívne málo oproti praniu látkových plienok alebo zháňaniu jednorázoviek v akcii, nehovoriac už o čase, ktorý treba stráviť v práci aby na tie jednorázovky boli peniaze a nehovoriac o čase ktorý by bol neskôr aj tak potrebný na učenie na nočník. možno to bude pre niekoho inšpirácia rovnako ako pre nás a rozhodne sa potrénovať si trpezlivosť. v tom prípade odporúčam knihu Ingrid Bauerovej - Bez plenky (laskavá moudrost přirozené hygieny nemluvňat) ktorá vyšla prednedávnom v čechách ale dá sa to zvládnuť samozrejme aj be nej.
v prípade záujmu sa budem snažiť napísať niečo viac tu alebo do pošty