antivedeckosť v tom, že ignoruje, že nové poznanie nám lepšie dokáže opísať svet a namiesto toho, aby to prijal, ho kritizuje, dáva do súvisu s morálnym relativizmom, čo uňho znamená odmietnutie tohto poznania a návrat, povedzme, k aristotelizmu; musel by si čítať viac, aby si videl túto líniu v knihe;

zaráža ma porovnanie toho, čo vedeli a že vlastne vedeli viac starovekí egypťania ako my dnes, pretože je možné, že je viac vesmírov, a naopak ich kozmológia bola tak utešene usporiadaná;
ďalej prikladá logike úlohu vedy v materiálnom zmysle, čo je nezmysel, logike nevypovedá, čo je obsahom pravdy;
wittgenstein zboril systematickú filozofiu traktátom; samé perly sú tam;

nie, rousseau sa ťažko číta, hawking: sa dobre číta, ale dlho; a nietzsche sa určite ľahko nečíta, pretože príliš nemá vzťah k logickému vyplývaniu;
je rozdiel medzi historikom, resp. inteprétom dejín a filozofmi a fyzikom pri ich metóde; spomenutí filozofi ani nehľadajú vedeckosť a hawking neviem ako sa tam u teba vzal