asi to tak bude.. ..rozumiem pojmu "zle telo", ale potom musi existovat aj "dobre telo", ktoré musí byť niečím jasne dané..

..keď sa zamyslím, tak to môže byť ako hocičo iné na tele, čo vyrastá a máme pocit, že by to tam nemalo byť(napr. bradavica, chvostík, tretia bradafka, bárs aj chlpy..) - tak cítime odpor.. (ktorý zrejme súvisí s tým, že normatív určuje niečo iné)
..odpor k celému telu je o to väčší, ťaživejší.

v tejto téme sa zatiaľ veľmi nevyznám

..ale rozmýšľam aj nad tým, kedy asi začína pôsobiť spoločenský tlak..
už možno vtedy, keď bábätko oblečieme do modrých dupačiek, lebo je chlapec a do ružových, keď je dievča.. alebo aj vtedy, keď sú na základnej škole rozdelené záchody na chlapčenské a dievčenské..

myslím, že identifikáciu s pohlavým začíname veľmi skoro, aj keď možno podprahovo, takisto ako stotožnenie s tým, čo je pre toto pohlavie "prirodzené, normálne" ------ či už ide o sociálnu rolu (chlapci sa hrajú väčšinou s autami, dievčatá s bábikami) alebo výzor (chlapcom sa väčšinou vlasy strihajú na krátko, dievčatkám zasa nie; chlapci nenosia sukne ani topánky na opätkoch; muži majú penis, ženy vagínu a prsia)