Listy z budúcnosti
čaro(vanie)
úvod do transpersonálnej filozofie

Kam ideme a kam putujeme? Splynúť so svetovou vuolou (zase tu nemám na klávesnici uo :oD ), to je náš ciel. Tou, čo vždy ladne tvorivo prúdi, miestami s najmenším odporom.
Náš život má zámer, "vtelili" sme sa nejakému cielu.
Zámer celku je rast (v) Tvorivosti. Všetky individuálne ciele jednotlivých inkarnovaných bytostí sú spolu prepojené v pradive vzájomných vzťahov v zámere rastu. Hlboké poprepájanie všetkých bytostí spojenej vuole.
Každá duša je časťou nekonečna. Kto očistí sa až na Jadro, Vidí kadial ísť. Cíti, ako svet tečie, kadial jeho prúd smeruje a preto je jeho/jej chovanie vždy bezchybné.
A tak putovali, tí čo v hĺbke duše svojej cestovali a stále viac Videli. Ich Vedomie sa rozširovalo, ako ich energia rástla a tak dokázali tvoriť stále viac. Každý v svojom prúde svätom, prúde svet(l)OM.
Prepájali a tvorili nové riešenia všetkých cielov. Všetky bytosti zemské, ako sa tak čoskoro spojili v jednu planetárnu bytosť, každé stvorenie zároveň individuálnym vedomím a zároveň poprepájaní všetci v jednom celku.
A začal začiatok veku premeny, keď nové nebesia pokryjú oblohu, prinesené z diaľav prastaré cesty, tiché poznanie, vedomie v tichu. Svetlo rozžiarilo všetky zemské srdcia, ako spojenie nastalo.

Ladne ako ludská duša začne sa Liečiť, zámerom Uzdraviť sa, pozbierať sa, si vedomie z celej svojej cesty životom, ako pokračuje v tom, zrazu duojde do bodu, kedy intuitívne vnímanie jeho/jej odhaluje posolstvá medzi riadkami sveta. Sami vnímame potom širším rozhladom ako sa dá tvoriť.
Presne vnímame všetky cesty možné a tak putujeme dokonale. Čisté Videnie, Celostný vhlad, Umenie žiť. Ako tento dar používame, závisí od nás, svetlé čaro, liečivo-trblietavé je jedna možnosť. To bez hraníc čaronádhera času, stvorila nebeskú na Zemi krásu. A tak všetko (s)plynulo.
A bolo dobre, pretože je a to je prameň toho, že aj bude.
Toto budúce v prítomnosti preciťované, prináša toto sem.