A ked uz tak, dam aj neadekvatne pravne zastupenie.

Akého právneho zastúpenia sa dostáva obvineným, ktorí nemajú dostatočné prostriedky ma to, aby si za služby advokáta zaplatili? Kazachstan, Turecko, Thajsko a iné krajiny odpovedali v rámci prieskumu uskutočneného OSN v roku 1999, že pokiaľ nemá obvinený dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie obhajcu, tak mu ho štát na svoje náklady pridelí. Japonsko, Libanon a Togo však uviedli (a nie sú jedinými krajinami), že automaticky neposkytujú právneho zástupcu vysokej kvality za verejné prostriedky tým, ktorým hrozí trest smrti.
Je zrejmé, že obvinení, tým majú väčšiu možnosť, že dôjde k spravodlivému prejedaniu ich prípadu a že nedôjde k procesným ani iným chybám, čím je ich právny zástupca skúsenejší.
V USA sa konal prieskum v ktorom sa zistilo, že obvinení zastúpení právnikom prideleným štátom boli na trest smrti odsúdení 2.6 krát častejšie ako obvinení zastúpení vlastným právnikom.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu v prípade Strickland v. Washington (1984), bolo ustanovené že obvinení z trestných činov za ktoré im môže byť udelený najvyšší trest majú právo na „účinnú pomoc právnych zástupcov“, ktorí by mali byť na danú prácu náležite kvalifikovaní. Je však známe, že právni zástupcovia pridelení súdom sú v porovnaní so súkromnými právnymi zástupcami výrazne slabšie platení.
V Alabame neexistuje štátom platený verejný systém právneho zastúpenia. Páchatelia, ktorí si nemôžu dovoliť vlastného obhajcu sú zastúpení obhajcami, ktorí sú pri zastupovaní klienta podrobení prísnemu obmedzeniu výšky odmien. Do roku 1999 dostávali právnici v Alabame za zastupovanie klienta ktorému hrozil trest smrti najmenšie odmeny v celom USA (20 dolárov na hodinu za zastupovanie mimo súdu a 40 dolárov na hodinu za zastupovanie na súde).
Právnici sú rovnako ako iní ľudia priťahovaní prácou za ktorú dostanú lepšie zaplatené. Málo kvalitných právnikov je ochotných zastupovať najťažšie, emocionálne náročné prípady za odmeny, ktoré patria medzi najnižšie v celej právnickej profesii. Kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam často dochádza k tomu, že sú obvinení z trestných činov zastupovaní nekompetentnými právnikmi, alebo právnikmi, ktorí nevenujú príprave obhajoby dostatočný čas a pozornosť.
Podľa výskumu ktoré urobil Chicago Tribune zo 131 popravených páchateľov počas doby keď bol George Bush guvernérom Texasu bolo 43 zastupovaných obhajcami, ktorí boli potrestaní za zneužitie úradnej moci. 40 z nich nepredložilo žiadne dôkazy v prospech svojho klienta, alebo predviedli iba jedného svedka.
Asi najpozoruhodnejší prípad nekompetentného zastupovania je prípad Burdine v. Johnson. Burdine bol odsúdený na trest smrti v súdnom konaní, ktoré trvalo len 3 dni. Obhajca Burdina počas prejednávania veci viackrát zaspal (právnik tvrdil, že sa koncentroval). Burdine sa proti rozsudku odvolal s tým, že mu nebola poskytnutá adekvátna právna pomoc jeho obhajcom. Odvolací súd väčšinou rozhodol, že sa obžalovanému nepodarili dokázať, že právnik spal počas kľúčových častí procesu a že tým mohol byť poškodený na svojich právach. Spánok obhajcu neporušil podľa súdu právo obžalovaného na právne zastúpenie garantované Ústavou, pretože Ústava netvrdí, že obhajca musí byť bdelý.
Z vyššie uvedeného podľa abolicionistov vyplýva, že trest smrti je často udelený nie tým „najhorším z najhorších“, ale tým, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť kvalitného právneho zástupcu.
Prívrženci trestu smrti tvrdia, že údaje, ktorými argumentujú abolicionisti sú zastarané, v súčasnosti podľa nich väčšina štátov v USA prideľuje v prípadoch kde môže byť páchateľovi udelený trest smrti dvoch obhajcov. Zároveň boli prijaté prísne štandardy, ktoré musia potenciálni zástupcovia splniť.
Nie je pravdou ani to, že sú obhajcovia páchateľov obvinených z trestu smrti výrazne peňažne podhodnocovaný. Oregon, podobne ako mnoho iných štátov zriadil Úrad na obhajobu finančne nespôsobilých páchateľov. Tento úrad dostal mal roku 2001 rozpočet 75 miliónov dolárov na financovanie svojich potrieb. To je viac ako bol rozpočet všetkých prokurátorských úradov v Oregone v roku 2001 (ten sa pohyboval okolo 50 miliónov dolárov). Peniaze boli okrem iného použité aj na zaplatenie leteniek príbuzných obvineného z južnej Ameriky aby mu poskytli “morálnu podporu“.