Oukej, poviem to inak. Nechce sa mi to secko formulovat znovu tak pastnem sem nejake veci z mojej bakalarskej prace. Do kazdeho hlavneho bodu prace som zahrnul aj argumenty pre aj proti.

1. Popravy nevinnych

K omylu vo výkone spravodlivosti najčastejšie dochádza vtedy, keď dôjde k spáchaniu mimoriadne ohavnej vraždy a je vyvíjaný veľký tlak na políciu, aby našla páchateľa. To môže viesť k nesprávnej interpretácii dôkazov, k ich falšovaniu, alebo k získavaniu priznania viny mučením.
Predseda prezidentovej komisie ľudských práv v Ruskej federácii odhadol, že počas vojny proti zločinu v Rusku v rokoch 1995 a 1996 sa pomer tých, ktorí boli posmrtne uznaní nevinnými zvýšil z 15 na 30 percent.
Výskum vedený profesorom z Kolumbijskej školy práva James Liebmanom a jeho kolegami, ktorý bol uverejnený v júni 2000 sa zameral na odhaľovanie chýb v distribúcii najvyššieho trestu v USA. Tento výskum sa zaoberal každým prípadom v ktorom bol páchateľ odsúdený na trest smrti aj následným odvolacím konaním. Liebman zistil, že v 68 percentách prípadov, ktoré sa dostali do posledného tretieho štádia odvolacieho konania (čo priemerne trvalo 9 rokov) sa našla chyba dostatočne veľká na to, aby viedla k zrušeniu pôvodného rozhodnutia. Najčastejším dôvodom vzniku problémov (76 percent) bolo zastupovanie “nekompetentnými obhajcami.” Ďalej nasledovalo pochybenie na strane polície a prokuratúry, ktorí nenašli dôkazy dôležité pre dokázanie neviny, alebo ich zatajili (20 percent) a chybné poučenie poroty (19 percent). V 82 percentách odvolaní proti rozsudku o treste smrti bol páchateľom po náprave chýb ku ktorým došlo v prvom stupni udelený v rámci odvolacieho konania miernejší trest a 7 percent bolo uznaných za nevinných. Tak iba 11 percentám pôvodne odsúdených páchateľov trest smrti potvrdený aj v odvolacom konaní.
Ďalší výskum ukázal, že ku najväčšiemu počtu chýb došlo v tých štátoch a v tých okresoch, ktoré najčastejšie odsudzovali páchateľov na trest smrti, kde bola vyšší podiel černochov na celkovej populácií a kde sa mali uskutočniť v dohľadnej dobe sudcovské voľby.
Najčastejšou odpoveďou prívržencov trestu smrti je, že dané údaje iba dokazujú ako dobre zabezpečuje americký súdny systém v rámci odvolacích konaní, že nedôjde k popravám nevinných osôb. Ostáva však faktom, že mnoho chýb vyšlo najavo nie vďaka dôkladnosti štátneho systému preskúmavania rozhodnutí, ale priznaním skutočného páchateľa ku skutku a vďaka úsiliu ľudí mimo súdneho systému (novinári, študenti žurnalistiky) preskúmavajúcich jednotlivé prípady.
Abolicionisti tvrdia, že až vtedy keď si uvedomíme aké šťastie mali tí, ktorí tesne unikli trestu smrti pochopíme, ako ľahko sa môže stať, že dôjde k poprave nevinného človeka.
Prívrženci trestu smrti však tvrdia, že odsúdené osoby majú ďaleko od „nevinných“ a že často si za odsúdenie môžu sami. Jeden z najviac mediálne prezentovaných prípadov odsúdenia nevinnej osoby na trest smrti v USA bol prípad Anthonyho Portera z Illinois. Porter spáchal ozbrojenú lúpež v parku v tom istom čase, kedy tam došlo aj k vražde. Z parku utekal so zbraňou v ruke, čo videlo viacero svedkov. Porter popieral nielen to, že spáchal vraždu, ale aj to, že bol v parku. Na tejto lži trval až do momentu, keď bol odsúdený za vraždu. Porter bol prepustený potom, ako sa podarilo študentom z Northwestern School of Journalism odhaliť skutočného vraha.
Podľa viacerých prívržencov trestu smrti, ako napríklad profesora filozofie Ernesta van den Haaga nevyhnutne dôjde aj k popravám nevinných ľudí, pretože “aj sudcovia a porota sú len ľudia a preto omylní”. Preto môžeme len minimalizovať, ale nikdy úplne odstrániť takéto chyby.“ Tvrdí, že v danom prípade ide o kompromis. Na to, aby sme sa vyhli odsúdeniu nevinných ľudí sa vyžaduje také množstvo dôkazov, že na druhú stranu kvôli tomu mnoho vinných unikne spravodlivému trestu- čo je rovnako nespravodlivé, ako odsúdiť nevinného. Joshua K. Marquis tvrdí, že poprava niekoľko nevinných ľudí v USA neospravedlňuje snahy abolicionistov o zrušenie trestu smrti tak, ako neospravedlňuje smrť tisícov ľudí, ktorí každoročne zomrú na základe pochybenia farmaceutov zrušenie predaju liekov.