Lambada

Zaspievam teraz lambadu
čo chutiť bude trpko.
Mne iba zhorší náladu,
vám vstanú vlasy dupkom.

Je o človeku, ktorý si
z divadla spravil hobby.
A začal chodiť do porôt,
možno to ešte robí.

Na recitačných súťažiach
mal všetko pevne v rukách:
zaklopkal večer na izbu
a šup-šup už bol dnuká.

Tam učil mladé dievčatká,
ako vraj dýchať musia,
keď v recitácii uspieť chcú,
a tak im skúšal prsia

či dvíhajú sa – raz a dva
či držia správne rytmy.
Tak učil dýchať štrnástky
na festivale v prítmí.

V šedivom prítmí svietila
len červeň z detských líčiek,
keď doktorova plochá dlaň
vkĺzla do nohavičiek.

Tak vďaka tomu pánovi
z dievčat sa stali ženy.
Ráno im dali diplomy
a odovzdali ceny.

A to je koniec lambady
presmutnej piesne, ktorá
je o človeku z poroty,
čo sa hral na doktora,

čo udeľoval uznania
a vravel veľké slová.
Spoznali ste ho priatelia?
Pán doktor.

(Z vystúpení literárnej skupiny Živý dôkaz, 16. júna 2005 - 7. decembra 2006)