Majiteľ zbierky Motýľov


Aký je tvoj osobný vzťah k motýľom ako takým?

Môj vzťah k motýľom je vcelku neutrálny a názov knižky bol iniciovaný Ďurom Kadlečíkom (autor ilustrácií – pozn.), ktorý vždy razí teóriu, že výsledný tvar musí byť kdesi na pomedzí gýča a „hoch“ recesie. Jedna skupina ľudí odsleduje túto recesistickú polohu, čiže debutovú zbierku motýľov mladého autora, na druhej strane sa ľudia tešia, že je to konečne niečo poetické – žiadne črevá, ako sa to často vyskytuje v slovenskej poézii.

Ako by si asi definoval to „poetické“, ktoré ti je blízke?

Táto kniha je sumarizáciou môjho obdobia na vysokej škole a tieto textíky vznikli skôr z divadelnej poetiky Semaforu, Osvobozeného divadla, humoru Lasicu a Satinského, aj keď s istým posunom. Napriek tomu, že táto kniha vyzerá pomerne klasicky, snažím sa nachádzať inšpiračné zdroje inde ako v klasickej poézii. Je to poetika českej grotesky – tradícia okolo divadla Sklep a výtvarníkov, ktorí sa k týmto veciam vyjadrujú – napr. Petr Nikl a František Skála jr. Je to teda istá podivná lyrika, ktorá je v prípade tejto knihy ešte celkom vykryštalizovaná, ale momentálne sa moja práca nad novými básničkami trocha zahmlieva v duchu českej grotesky. V súčasnosti ma z poézie oslovujú veci, ktoré píšu Peter Macsovszky a Peter Šulej, čiže ľudia okolo vydavateľstva Drewo a srd.

Z čoho vychádzala vizuálna koncepcia tejto knihy? Je tu niekoľko koláží – doštičky posielané do vesmíru, Majakovskij .......

Celá táto stránka bola zverená Ďurovi Kadlečíkovi. To je človek, ktorý už asi rok a pol žije striedavo v Prahe a v Senici a ktorý je tiež chytený českou absurdnou groteskou a okruhom časopisu Umělec a Divus. Snaží sa vytvárať akési Protokoláže – predkoláže, ktoré nemajú charakter klasických dadaistických alebo surrealistických koláží. Je tu badať určitý konceptualistický prvok, sú dosť minimalistické, čo sa týka zásahov a súčasne to má aj niečo s protokolom – je to oficiózne. Kdesi v druhom pláne sa tam objavujú určité bizarné súvislosti – Majakovskij ako symbol básnika, s ktorým sme v čase vzniku týchto básní zjavom dosť korešpondovali. Neustále sa tu dajú nachádzať nové vrstvy, súvislosti a spojenia, čo je pre Kadlečíka dosť typické.

Ak by mal teraz dodať ďalšie koláže, bolo by to určite niečo celkom iné a tieto už určite nikdy nepoužije. Jeho výtvarné a literárne práce sú dosť nevyrovnané, takže ťažko povedať, kam sa bude ďalej vyvíjať.

Ako to vyzerá s tvojimi ďalšími projektmi? Sú to skôr básničky alebo kabaret, rozhlasové a divadelné hry?

Tieto básničky uzatvárajú jedno moje obdobie. V súčasnosti som sa už dostal niekam inam. Taká detská radosť z týchto vecí by už asi ďalej ani nebola veľmi ono. Chystám pre Slovenský rozhlas s redaktorom Karolom Horváthom nejaké ďalšie scenáre. Ďalej sa tu objavila rovina spolupráce s Petrom Batthyánym, ktorý prejavil záujem o vytvorenie nejakých spoločných vecí. Kalimu Kertészovi som takisto sľúbil, že mu do konca apríla dodám jednu svoju prózičku, ktorú mám zatiaľ na rôznych lístočkoch. Treba to len celé nájsť a dať dohromady.

Jozef Dado Nagy
InZine, 25.2.1999