krasny smutny pribeh....
vo svojom okoli som nevidela dosial ani jednu "peknu starobu".
Moja babka s dedkom mali veru odchod tazky a zdlhavy, boli to roky co ich uz nic nebavilo a len sa suzovali a potom babka dostala tretiu porazku a v kombinacii s alzhaimerom z nej neostalo nic co by som poznala a co by poznalo mna... Dedko sa na to prizeral a velmi sa tym trapil, museli do DD, kedze moji rodicia sa o nich starat nemohli... veru smutne...
a teraz to iste preziva starka so starkym, ktory ma tiez alzhaimera a musela ho dat do uztavu, lebo utekal z domu a bol besny a ona uz nanho nestacila.
ach jo...

V nasej rodine bola zatial dlhovekost, tak dufam, ze mna to nepostihne, nie je o co stat....