 |
|
| node: | 30.12.2007-0:22:17 |
| template: | 4 |
| parent: | _..::..Príbehy..::.._ |
| owner: | ______________________ |
| viewed by: | |
| created: | 30.12.2007 - 00:22:17 |
| updated: | 30.12.2007 - 00:23:12 |
|
cwbe coordinatez: 101 63539 63556 3558773 3562746 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::6
37 ❤️
stalo sa to pred 10timi rokmi.
mojej babke lekari zistili nalez na plucach,ktory mohol byt zhubny.ich teorie sa potvrdili a z jej idilickych spokojnych dochodcovskych rokov sa stalo male peklo.zo zaciatku "len" bolestive a neprijemne vysetrenia,ktore ju vycerpavali,
bola stale unavena a pocit strachu len prihorsoval.
moj dedko (jej manzel) bol zid.spoznali sa ku koncu vojny,kedy babkina rodina ukryvala na povale dedkovu.nastastie len nakratko,onedlho vojna skoncila.
ich manzelstvo bolo takmer bezchybne.este som nevidela v partneskom vztahu take silne puto.babka tusila,ze onedlho umrie a dedko jej bol najvacsou oporou.obaja sa velmi snazili nedavat najavo strach a bolest,ktora im zoviera srdcia.
ked babka nastupila na chemoterapiu,jej stav sa prilis nezlepsoval.dedko zostal doma sam,prazdny,myslou len a len pri nej.aby toto vsetko lepsie znasal,prestahovala som sa na nejaky cas k nemu.
psychicky bol na tom zle a to mu (podla mojich vtedajsich usudkov) sposobilo zaludocne potiaze.odmietal ist k lekarovi aj po viacdennych bolestiach.
v jednu noc sme s tatkom volali sanitku..
jeho rakovina narozdiel od babky mala bleskovy priebeh.behom mesiaca a pol umrel.
tuto neradostnu spravu sme neboli nijako schopni babke oznamit.rozmyslali sme ako..ale nestihli sme.
aj napriek tomu,ze sa jej stav na urcitu dobu stabilizoval,umrela 2 tyzdne po dedkovej smrti.
bolo to zvlastne obdobie.odhliadnuc od vsetkeho trapenia,ktore obnasalo,tam muselo byt nieco viac.nieco,co ich nechalo odist spolu.
dedko nevedel o babkinom kritickom stave,babka o dedkovej smrti.a predsa....
jedno viem.bol to akysi druh stastia.
pretoze ako jednotlivec by na tomto svete stastne nedozil ani jeden z nich.
mojej babke lekari zistili nalez na plucach,ktory mohol byt zhubny.ich teorie sa potvrdili a z jej idilickych spokojnych dochodcovskych rokov sa stalo male peklo.zo zaciatku "len" bolestive a neprijemne vysetrenia,ktore ju vycerpavali,
bola stale unavena a pocit strachu len prihorsoval.
moj dedko (jej manzel) bol zid.spoznali sa ku koncu vojny,kedy babkina rodina ukryvala na povale dedkovu.nastastie len nakratko,onedlho vojna skoncila.
ich manzelstvo bolo takmer bezchybne.este som nevidela v partneskom vztahu take silne puto.babka tusila,ze onedlho umrie a dedko jej bol najvacsou oporou.obaja sa velmi snazili nedavat najavo strach a bolest,ktora im zoviera srdcia.
ked babka nastupila na chemoterapiu,jej stav sa prilis nezlepsoval.dedko zostal doma sam,prazdny,myslou len a len pri nej.aby toto vsetko lepsie znasal,prestahovala som sa na nejaky cas k nemu.
psychicky bol na tom zle a to mu (podla mojich vtedajsich usudkov) sposobilo zaludocne potiaze.odmietal ist k lekarovi aj po viacdennych bolestiach.
v jednu noc sme s tatkom volali sanitku..
jeho rakovina narozdiel od babky mala bleskovy priebeh.behom mesiaca a pol umrel.
tuto neradostnu spravu sme neboli nijako schopni babke oznamit.rozmyslali sme ako..ale nestihli sme.
aj napriek tomu,ze sa jej stav na urcitu dobu stabilizoval,umrela 2 tyzdne po dedkovej smrti.
bolo to zvlastne obdobie.odhliadnuc od vsetkeho trapenia,ktore obnasalo,tam muselo byt nieco viac.nieco,co ich nechalo odist spolu.
dedko nevedel o babkinom kritickom stave,babka o dedkovej smrti.a predsa....
jedno viem.bol to akysi druh stastia.
pretoze ako jednotlivec by na tomto svete stastne nedozil ani jeden z nich.