Love you.....but Love you tooo....srdce rozdelene na dve polovice...

Zutulnil sa mi priestor...

A fire burns
Water comes
You cool me down
When I'm cold inside
You are warm and bright
You know you are so good for me
With your child's eyes
You are more than you seem
You see into space
I see in your face
The places you've been
The things you have learned
They sit with you so beautifully

You know there's no need to hide away
You know I tell the truth
We are just the same
I can feel everything you do
Hear everything you say
Even when you're miles away
Cause I am me, the universe and you

Just like stars burning bright
Making holes in the night
We are building bridges

You know

When you're on your own
I'll send you a sign
Just so you know
I am me, the universe and you



Slunce záŕí a měsíc taky, svítí tváře mrtvých kamarádů.

Dazd plakal za nu, ona sa len usmievala spoza spinaveho obloka a premkla ju neskonala tuzba vyjst von a nechat dazd aby ju hladil...vzdy mu to dovolila...dazd ju objal, vtedy ked to potrebovala, dazd sa nenahneval ked zostala v izbe a utapala svoj zial v kvapkach krvi...bola si nim tak neskonalo ista... srdce znova zablikalo...zhaslo vlastne len nachvilu, no aj tak si to nedokaze vysvetlit...sama sa chce brodit zivotom...rozhodla sa nechat to tu vsetko tak...kupit si jednosmernu letenku a vratit sa spat tam odkial odisla...vytvorit si svoj domov v malej nore internatovej izby...zutulnit priestory prazdnej mysle vedomostami...dokonale sa sformovala...sformovala tmu a naplnila nou srdce...

''Zanna.'' vysukalo sa z Barbarovych ust ''teda Princezna Zanna...'' zhacene sa poopravil. Od tej doby co sa Princezna Zanna k Barbarovi priblizila, nieco sa dialo, citila to vsade kde sa pohla...
''Ano moj drahy Barbar, co ta k nam do Stromohordu privadza?''
Stale bola taka krasna, taka vznesena ako si ju pamatal naposledy ked sa stretli, je to uz cela vecnost, ale ona nezostarla ani o vlasok...je to akoby si ju uz pamatal, mozno to v nom vyvolalo urcitu nostalgiu...
''Uz je to dlho moja krasna pani, co sme sa nevideli'', poklonil sa a pokrcil obocie, takym tym zvlastnym sposobom ako to len on vedel, a vedel ze princezna Zanna to pochopi.''Dlho je vseobecny pojem drahy barbar, moze to byt aj vecnost.''
podisla k nemu a pohladila ho po tvari, nic sa nepytala.,..len ho objala.

''Mal som vas tam, stale , boli ste tam, len som vas nemohol najst''
odmlcal sa po chvili...a som uprimne rad...sssshhhhh

Barbar mal neodkryte dobre srdce a princezna Zanna tomu rozumela.
''Som nesmierne potesena, ze ste ma vyhladali drahy Barbar...aj ked..''
Princezna Zanna vedela, ze nemoze, a poznala aj priciny ktore jej branili. Len mlcky pozerala do okna...''Dakujem Vam drahy barbar, zasluzite si moj obdiv''...dostala zo seba napokon. ''Velmi si vazim Vasu oddanost.''

Dnes je taky zvlastny den. Zvlastnejsi ako kedykolvek preddtym. Na preliezacke pred domom nevidim smejuce sa deti...urcite som si ich len vymyslela. A mozno ma boda pri srdci, ze by tam nikdy ani neboli...vesele, hravo poskakujuce, usmievajuce sa laskou srsiace, pozitivizmus rozdavajuce deti.
Vsetko co zije a naplna vystriedali preliezky, makka zem meniaca sa na piesok, kamaratky hojdacky, a osamely kolotoc... Pohladom na jednu z hojdaciek sa neohrozene opytam ci mozem... sadnem si a zaklonim hlavu smerom ku vzduchom sa plaziacim konarom stareho ukolisaneho stromu...zrazu urobi krasne gesto...zhodi na mna jeden z poslednych jessennych poteseni...kusok seba...zlato krvavo cerveno sfarbeny list mi pohladi vlasy...a nasledne podlahne nepominajucej zemskej pritazlivosti, ktoru teplymi prstami porusim. Zodvihnem list z vyschynajuceho betonu a vraciam mu jeho nezne gesto. Pomyslim si na teba...je tu este jedna volna hojdacka...celkom prazdna... uz ani myslienky nevyplnaju jej priestory. Snazim sa rozpamatat si...v mysli sa mi objavuju obrysi tvojej znamej tvare, ktore tak doverne poznam z fotiek mojho pocitaca, v usiach pocujem sepot tvojho hlasu a neutichajuco kriciace vety...moja databaza spomienok funguje perfektne:)
Oblieka si kozu roztiezteneho srdca a melodramatizuje hlbku tuzobneho pohladu na male hybajuce sa svetielko na oblohe. Letiet kamkolvek...
Mozno odletiet niekam fakt daleko...napisat knihu...
Niekedy sa zamyslim preco pisem vsade tri bodky...oni dokoncuju moje neuplne myslienky...myslienky na teba.

Unce upon a time, there was a girl...lonely and lost in your mind...she want to be find...