23.10.2007-16:45:20 :: Remember, remember, the velvet November


node:	23.10.2007-16:45:20
template:	4
parent:	Klub Rodicov Kyberie
owner:	psycho
viewed by:
created:	23.10.2007 - 16:45:20

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
3444244

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

zaujimal by ma vas nazor na jednu myslienku:

v buducnosti chcem mat deti (vela), a tiez by som si rad nejake adoptoval - predstava, ze by som dal niekomu Domov, keby mam moznost, sa mi paci.. rad by som mal dieta co najskor, cize asi niekedy hned po vyske, ale je tam problem, ze niekto by musel zostat doma s dietatom, co by som (sme) sice rad (radi), ale mam pocit, ze by tym utrpela kariera, a teda prijem penazi, ktory je vsak hlavne na zaciatku dost kriticky (hypoteka, ktoru nepotrebujem 2x preplatit, splacat cely zivot, atd)

preto sa mi zda vyhodnejsie, najprv si zobrat dieta z detskeho domovu, take starsie, ktore uz moze chodit aspon do skolky (napr. 4r), a svoje vlastne male deti, ktorym sa treba venovat prve 2 roky (?), mat az neskor..

[v pripade, ze som nieco nedomyslel, prosim napiste; pisem v jednotnom cisle, ale je nas dva :)]

000001010006353900063556011220920344424404555111

toto bola fasa tema :))

000001010006353900063556011220920344424403563232

Ak sa vám podarí tento obdivuhodne jednoduchý prístup k zložitým otázkam
vštepiť aj vašim deťom, či už adoptovaným alebo vlastným, budú si vedieť
v živote ľahšie poradiť aj s inými, často chúlostivými problémami,
čo zbytočne trápia ostatných ľudí - nebudú mať žiaden vážnejší problém
pri racionálnom rozhodovaní sa o výhodnosti či nevýhodnosti
vášho umiestnenia v Domove sociálnych služieb, napríklad.

000001010006353900063556011220920344424403452432

castu tu plati aj toto: cim je dieta starsie, tym je to prenho väcsi probelem/ovela tazsie naucit sa fungovat v novej rodine...vytrhnes ho z prostredia, kde sa uz pravdepodobne naucilo fungovat, vytvorilo si svoj system, ma pravdepodobne vytvorene väzby/kamaratske vztahy..

pri adoptovani starsieho dietata by som si urcite pozrela nejaku literaturu/prip. sa porozpravala s odbornikom alebo s niekym, kto ma skusenosti s takouto adopciou..

00000101000635390006355601122092034442440345243201814198

uz som to vysvetloval nizsie:
dieta nevytrhnes z detskeho domova, pretoze aby ti ho dali, musi si na teba najprv zvyknut (mesiace zvykania) a musi CHCIET ist k tebe byvat; navyse som si vedomy toho problemu adaptacie, a to dieta by malo maximalnu podporu z tohto hladiska

dakujem za rady, ale vsetko mi to je jasne

000001010006353900063556011220920344424403452210

suhlasim s nazormi Maralo Bib a ostatnych a dodavam este jeden aspekt - vacsinou ludia k predstave adopcie dospeju az potom, co zlyhali vsetky moznosti, ako mat vlastne dieta. Myslim, ze je to prirodzene a ze pary, ktorym skutocne dieta velmi chyba, su v stave, ked nejaku karieru a nejake obavy z toho, ako to zvladnut, vobec neriesia a su pripraveni na vsetky mozne uskalia. Tvoje zmyslanie je uplne ine, take prilis teoreticke:-)) Preto sa aj ja pripajam k tym, co radia - skuste najskor vlastne babo a potom sa rozhodni srdcom - ak v nom najdes skutocny pretlak lasky, energie a ochoty sa obetovat, tak potom je adopcia na mieste:-)

00000101000635390006355601122092034442440345221001849011

"vacsinou ludia k predstave adopcie dospeju az potom, co zlyhali vsetky moznosti"

a?
ja chcem adoptovane preto, lebo mi je jedno, ci bude biologicky moje alebo nie (podstatne je, ze bude moje citovo), a ked si zoberiem adoptovane, tak bude 'o jedno nestastne dieta menej' (navyse to bude pri starsom z hladiska casu vyhodnejsie (mozno), same plusy) - nezalezi na tom, ake dovody maju ini ludia
mne velmi chyba dieta, a aj tak myslim na to, ako ho zabezpecim, skor nez bude neskoro - nezalezi na tom, ci ine pary konaju bez rozmyslenia si situacie
tvoja rada je fajn, len si nevysvetlila, ze preco radis prave to - cize pre mna nema ziadny vyznam
adopcia je na mieste vzdy, ked je moznost a chut

000001010006353900063556011220920344424403452109

mas krasnu myslienku, ktorej realizacia vsak nie je taka jednoducha ako si mozno myslis. Ako po pravnej stranke, tak po emocionalnej.
Osobne si myslim, ze by si ste sa mali najprv starat o 1 dieta a potom uvidite co zvladate, ci by ste zvladli dalsie a pod.
Nehovoriac o tom, ze mat uz len dve deti je uplny rozdiel oproti tomu mat 1 dieta.

Tu je kratky pribeh od mojej kolegyne:
Odisla z prace a 4 roky robila upratovacku, aby sa mohla venovat naplno chlapcovi, co mala v pestunskej starostlivosti (neviem ako sa to presne vola, ale nebola to adopcia), lebo mal problemy so skolou. Tak sa spolu cele dni ucili citat, pisat, pocitat a chlapcovi to dost pomohlo, na druhom stupni uz bolo na com stavat.

Takze: zabezpecit dieta financne este nemusi znamenat dat domov.
(podciarkujem slovo nemusi, nie nemoze, pretoze peniaze su tiez dolezitym prvkom - viem o som hovorim, lebo ich nemame ;).. inymi slovami, je lepsie byt bohaty a zdravy ako chudobny a chory)

000001010006353900063556011220920344424403445791

len par myslienok:
pre vsetkych bude lepsie, ked sa o tom, co obnasa adopcia starsieho dietata, najprv porozpravate s niekym, kdo taketo dieta adoptoval...je vylucene, aby ste obaja plnohodnotne pracovali s adoptovanych dietatom v skolke, s ktorym budete denne travit dve hodiny po praci a vikendy..male dieta je citliva vec a mozes cakat, ze 2x za tyzden ti zo skolky zavolaju, ze chce ist domov, je chory apod a ty si musis pre dieta prist..
skodilo by to hlavne tomu dietatu a samozrejme vam, len tak napriklad, deti z detskeho domova vacsinou nemaju naucene zakladne rodinne navyky, ktore su pre nas samozrejme a nevedome..

000001010006353900063556011220920344424403445738

Uff, tazke veci rozoberate....neviem ti na to odpovedat, a len take prakticke poznamky. Ked si vezmes hypoteku, zaviazes sa vlastne na tak pekelne dlho, ze ak by ste chceli najprv hypoteku splatit a potom mat deti, tak sa nikdy k detom "nedokopete", hypoteka je prakticky minimalne na desat rokov, t.j. v najplodnejsom obdobi paru. Takze tu ti nejaky "odklad", t.j. naprjv adoptovane dieta, ktore uz moze ist do skolky, vec neriesi.
Berte to tak, ze z vas dvoch partnerov, ak chcete a budete mat deti, proste musi byt jeden, ktory sa akoby "obetuje" a vyberie si menej narocnu pracu (napr. nebude cestovat na sluzobky do zahranicia, nebude mat pravidelne nadcasy, bude si moct dovolit zostat doma s detmi v case choroby). Ten druhy bude nosit viac prachov domov, ale bude s detmi menej trochu...
Tiez mame hypoteku, a urobili sme si vlastne dieta, aj ked mesacne splatky pekelne vysoke (bo je len na desat rokov), nebolo to lahke, muz to tahal sam a aj preto som sa vratila do prace relativne velmi skoro (maly mal iba rok, ked som nastupila).

Co sa tyka adopcie, nie je to take jednoduche, ako sa zda. Jednak sa na adopciu caka velmi dlho a jednak sa adoptovanym detom treba velmi intenzivne venovat, podla mna asi este viac ako vlastnym, a zober si ze take, akoze podla teba samostatne, stvorrocne dieta v skolke, jak zacnu na jesen choroby, smrky, sople, kasle, tak tiez s nim bude treba doma marodovat a tiez to zamestnavatel nema moc rad, ked takto rodic vypadava z pracovneho procesu.

Ak uz, tak som za opacny model - najprv vlastne deti a potom "na starsie kolena" si zobrat do pestunskej starostlivosti opustene dieta.
Inak zaujimave, o tej adopcii v poslednom case pocuvam vela, napriklad od kolegyn takych karieru budujucich, ktore viacmenej uz nestihaju vlastne donosit a beru adopciu ako taku "zachranu", ved predsa, s takym adoptovanym budem doma len polroka a potom sa vratim spat do prace...jasne, ze to nie je vas pripad, to len tak na margo...

000001010006353900063556011220920344424403445586

rozhodni sa ci dieta lebo kariera. ja tiez nemam vlastne dieta, prisiel som do rodiny ked mala olinka 4 roky. teraz ma 5 aj nieco. cim je dieta starsie, tym tazsie ta bude prijimat. kamoska takto vyzenila 11 rocneho syna a ma to o dost tazsie ako ja. tz. ak chces budovat karieru a adoptujes si starsie dieta aby si mal viac casu lebo pocitas ze bude samostatnejsie tak sa moze stat ze sa preratas a to dost neprijemne. urob si vlastne, nebudete ani prvi ani posledni ktori si zabrzdia karieru koli detom. a este jedna vec.
co mne pomaha pri budovani kariery je prave moje dieta. a to tak ze ma prinuti vypnut z pracovnych povinnosti a plne sa venovat stavaniu lega, kresleniu, hraniu atd. a ked rano idem do roboty tak sa na nu idem pozriet ako spi a pozerat na ten pokoj s akym spi je skvelly pocit aspon pre mna urcite.

00000101000635390006355601122092034442440344558603445883

Uplne s tebou suhlasim, paci sa mi ako pises o dietati, ktore nie je tvoje vlastne...ja mam tie iste pocity s mojim synom, v tomto veku 4,5 rokov je to urcite vyborna zmena po praci:) matej momentalne pise "mama ma emu" a to uz je paradny relax a este k tomu aj s lavou rukou:)

moja kolegyna si adoptovala 2 deti uz da sa povedat po kariere ako 40 rocna...1rocne dievcato, 3rocny chlapcek...a je miestami zufala, ze to s manzelom nezvladaju, nevladzu, uz su aj nervoznejsi, pretoze v tomto veku mas uz pocit, ze fakt nic nestihnes popri malych detoch, kym v 30ke je clovek este plny sil.
Chlapcek je problemovy, hyperaktivny...co zistili az po roku

...a moja rada pre horeuvedeny prispevok:)
Ak mozete mat vlastne, ja by som zacala s vlastnym. Urcite je lepsie zistit pri vlastnom dietati, ci je clovek stavany vobec na to, aby mal velku rodinu. Netreba to velmi podcenovat, vychovat dieta je asi fakt to najtazsie a zaroven najkrajsie (fuj, aka fraza), ale inac to neviem vyjadrit:)..a neda sa naplanovat perfektny zivot, aj tak to dopadne vsetko uplne inac

0000010100063539000635560112209203444244034455860344588303445987

to je matematicka pravdepodobnost ako cokolvek ine. pri tom aka je dnes rozvodovost je velmi pravdepodobne ze stretnes niekoho kto uz nejake dieta ma a ked som sa ocitol v tejto situacii zacal som citlivejsie vnimat ze takychto pripadov je v mojom okoli naozaj vela.
malu som vcera ucil ukladat subory a kreslit kolecka v paintbrushi. ona vie ked som hlavou v robote.

000001010006353900063556011220920344424403445586034458830344598703446319

no ved ani mna tato pravdepodobnost neobysla, preto na to reagujem

00000101000635390006355601122092034442440344558603445614

som rozhodnuty, ze dieta/deti - kariera len na zaciatku, na zabezpecenie penazi (nech tie deti vyrastaju v co najlepsom prostredi, teda nech sa netlacia v malom byte na sidlisku)
to, ze si bude tazko zvykat je v tomto pripade irelevantne, pretoze adoptovat si chcem tak ci tak (ci uz ako prve alebo stvrte)

chces povedat, ze adoptovane 4-rocne dieta nie je samostatnejsie nez prave narodene? resp. neda sa popri nom venovat full-time jobu? podla mna da, ved je normalne, aby chodilo do skolky - aj ked si potrebuje zvyknut, to neznamena, ze bude travit 24 hodin doma

stavat lego, kreslit, hrat sa - to vsetko sa da robit (a aj bude) so starsim

0000010100063539000635560112209203444244034455860344561403446202

v prvom radi tebe aj tvojej partnerke velmi fandim a este raz zelam, aby ste sa spravne rozhodli.
davat si otazku, ci je dietatu lepsie v domove ako v domacnosti, to si myslim, ze ste este uplne na zaciatku. videl si napr. relaciu Pod lampou o adopcii? ked rozpraval sef Artfora, ako si adoptovali cca 2-3 rocne dievcatko?

ale z tychto riadkov citim, ze ste o tejto problematike este vela nezistovali.
svojho casu som o tejto teme trocha pozerala veci na nete..a stale mi bolo malo na to, aby som si urobila nejaky obraz. troska sa skuste pohrabat medzi pismenkami:)

tiez som niekde vycitala, ze deti z domova maju sice hracky, ale nevedia sa hrat.
hmm?

000001010006353900063556011220920344424403445586034456140344620203446346

nevedia sa hrat, lebo nevedia ako...nemaju odpozorovane formy spravania. Detskou zehlickou trieskaju o stol, lebo nevideli, co sa so zehlickou ma robit. V kuchyni boli tiez mozno raz na exkurzii, takze s riadikom sa tiez moc nehraju...je to strasne, videla som to v nejakom ceskom dokumente o domovoch. knizku trojrocne deti tiez nevedia pozerat...hadzu ju o zem

no, aspon tam to tak bolo...ale snad je snaha vytvarat tie velke rodiny namiesto domovov

0000010100063539000635560112209203444244034455860344561403445814

4 rocne dieta je samozrejme samostatnejsie ale je to s nim tazsie ako s mladsim dietatom.
moj prispevok neni o tom co sa da alebo neda robit ale o tom ze dieta moze mat aj pozitivny vplyv na tvoj pracovny zivot.

000001010006353900063556011220920344424403445586034456140344581401728073

tazsie narocnostou alebo casom? ak narocnostou, tak to problem nie je, pokial sa to zvladnut da, pretoze odhodlanie a trpezlivost vzdy budu
aha, to s tym pozitivnym vplyvom som zle pochopil, samozrejme suhlasim, roznorodost zivota je vseobecne velmi prospesna..

00000101000635390006355601122092034442440344558603445614034458140172807303446126

podla mna oboma. olinka nie je moja a viem ze sa jej musim venovat viac teraz aby sme v dalekej buducnosti mali vztah otec dcera. uloha nevlastneho otca "v skusobnej dobe" je byt dobry ujo ktory viac dovoli a zbytocne nevychovava co je tazke ked citis zodpovednost za niekoho ineho. cim je nevlastne dieta starsie, tym tazsie sa buduje vztah k adoptivnemu rodicovi a teda potrebujes mu venovat viac pozornosti ako je primerany standard pri vlastnych detoch. zase viem o domacnostiach kde vlastne deti nemaju ani taky vztah k otcovi aky mam ja s olinkou.

0000010100063539000635560112209203444244034455860344561403445814017280730344612601814345

podla mna sa da starsie adoptovane dieta zvladat spolu s full-time jobom (vysvetlenie som uz pisal*), cize je casovo menej narocne ako prave narodene..
co sa tyka narocnosti psychickej, nemyslim, ze na tom zalezi: ked clovek chce a ma na to predpoklady, tak to proste zvladne

dobry ujo je kazdy ujo, ktory ma rad, je uprimny, da sa nanho spolahnut, etc, a casom bude(s) 'ako vlastnym otcom', cize vlastne otcom

000001010006353900063556011220920344424403445586034456140344581401728073034461260181434503446503

podla mna zacni pracovat a uvidis kolko toho zvladnes. a ci si budete moct dovolit aby jeden z vas predsa nemohol zostat doma.

000001010006353900063556011220920344424403445586034456140344581401728073034461260181434503446253

zaujimave rozhodne
podla mna sa troska mylis ze starostlivost
o prave narodene dieta je najnarocnejsia a..
toto nie je priama umera,
takto by to nefungovalo... DO 3 rokov je najcastejsie s dietatom
matka, tzn. ze ked je tu niekto kto straca kontakt s karierou tak je to ona,
viac ako muz/otec, samozrejme ze sa bavime o klasickom modeli rodiny
ako pise alienka jednoducho jeden sa musi "obetovat"

ano, starostlivost o cloviecika ktory ma 0 rokov je celodenna zalezitost
dieta v 3 rokoch mozes supnut do skolky, takze cast povinnosti
prebera hromadna liahen mladych talentov,) ale to zdaleka
neznamena ze tej starostlivosti je menej, je to iny level len....
A TA TEORIA ZE VENOVAT SA DIETATU PRVE DVA ROKY to je ake zlate lol :)
poznas take:
male deti, male problemy, velke deti, velke problemy? :)

zdravim a drzim palce

a inak strasne mudro tu pise prln aj svarga, a vlastne vsecia rodicia
dobra otazka do dobreho fora :)

00000101000635390006355601122092034442440344558603445614034458140172807303446126018143450344625303446280

este:))

00000101000635390006355601122092034442440344558603445614034458140172807303446126018143450344625301814347

som to nejednoznacne napisal, pod tym 'venovanim sa' SAMOZREJME myslim celodenne venovanie, resp. venovanie sa z hladiska casu (tak ako pises)
nie, nemyslim si, ze po 2 rokoch sa dietatu uz netreba venovat ;))

000001010006353900063556011220920344424403444737

adopcia je super vec, aj ked nie je jednoducha, je velmi o zodpovednosti... najlepsie je drzat tuto myslienku v hlave a aj srdci a potom ked uz to bude real sa tym skutocne zaoberat. teraz je to len "take prianie"... vela informacii o adopcii, poradenske centra, asistenciu pri adopcii poskytuje organizacia Navrat http://www.navrat.sk , tak odporucam obratit sa na nich ked pride cas ;-) dovtedy skus aspon raz za mesiac stravit den v detskom domove, hrat sa s deckami, kecat s nimi, vziat nejake na vylet... a uvidis, ak budes rozhodnuty, uz to pojde samo, aj s karierou, aj seckym...

000001010006353900063556011220920344424403444674

heh, to chcem aj ja adoptovat. Ale nepoznam ani 1 chlapa co by si to tak vedel predstavit. Moj nazor je taky, ze asi je lepsie "vybavit si" to adoptovane skor ako vlastne - naucis sa o com je starat sa o niekoho.. vlastne ked si predstavim slovo "rodina" vobec nemam zakodovane aby to "dieta" bolo uplne mimimimini, je to aj tak dost prace ze jo... Jo inak ale neviem ako na Slovensku ale v Cechach sa CAKA.
Aspon 3 roky. Strasne vela byrokratickych obstacles.. musi byt rodina fit, mama otec fit, pokial si pamatam z prednasok tak nam hovorili ze sa to vybavuje dost dlho. Ale napr. jedna moja kamoska "adoptovala" cernosku :)) posiela jej cash do afriky .) a mala jej za to kresli obrazky a pise listy

00000101000635390006355601122092034442440344467403444764

fuh, to je divne... trochu s detmi ako s vecou... aj ked je pravda ze vlastne deticky cakaju mnohokrat ludia tiez "nepripraveni", ale su vrhnuti do vody a deti ti nedaju nic ine ako moznost dat im svoj cas, laskavost, trpezlivost, starostlivost a Lasku... je to v reali fakt mimo takychto uvah.
inak adopcia nie je az taky problem, je dobre dat dietatu novy domov, trva to vzdy kolko treba, aj malo, aj vela, ale najprv treba s tymi detmi travit cas, vyskusat seba...
dobre info tu:
http://www.navrat.sk/docs/hladame_rodicov_06.pdf

0000010100063539000635560112209203444244034446740344470703446478

no v prvom rade tyka sa to ludi co niekedy uvazovali o adopcii
Totalne suhlasim s maralo a bib ze je to ovela narocnejsie, ako s vlastnym dietatom, ktore formujes od mala... preto myslim ze to kazdy nedokaze.
Treba sa zamysliet nad vlastnou motivaciou (aky pocit mi to da ze si adoptujem dieta? preco to chcem urobit? skutocne s tym chcem zit? neohrozi ma pripadna "materinska laska" ktora vznikne k mojmu vlastnemu dietatu? dokazem ho vychovat tak, aby nemalo pocit ze je menej dolezite ako moje vlastne?)
Imho adopcia je velmi slachetny cin, a rozhodne zasiahne a zmeni zivoty oboch stran. Neviem kde som sa tam zmienovala o "menej starostlivosti"... o to prave ide aby rodicia neuprednostnovali vlastne, v podstate je jedno ci pride adoptovane pred alebo po vlastnych. To je presne ako otazka "ktore dieta je pre mna dolezitejsie".. a co si myslim ze tym ze nema moje geny, mozu s nim byt take problemy, o ktorych teraz ani netusim - ale aj na to musi byt clovek pripraveny a chciet to prekonavat s tym cloviecikom.

000001010006353900063556011220920344424403444674034447070344647803446531

joj, toto je pekne napisane.
skratka ak to ma byt naozaj, je to na cely zivot. a vlastne ta narocnejsia cesta pre obidve strany.
este mi napadla jedna "drobnost". ked je dieta cca 4 rocne (t.j. velke), zije v domove, ma svoj svet. spolubyvajucich, kamaratov, tety opatrovatelky, rezim..skratka svoj vlastny vesmir. a donesies ho domov. dajme tomu peknym autom, do peknej izby, kde zrazu zostane samo. napriklad tam nie je ani surodenec. to mi pride velky sok pre toho cloviecika. obrovsky.
samozrejme da sa tato tema otacat z mnohych stran. super, ze sme ju tu nacali.

00000101000635390006355601122092034442440344467403444707034464780344653101782098

prepac, ale pokial tomu dobre rozumiem, tak to, ze dieta si mozu adoptovat az po minimalne 9 mesiacoch, neznamena, ze ho zrazu donesu domov.. tych 9 mesiacov je praveze doba, kedy si najprv dieta navykne na svojich potencionalnych rodicov, ak si budu rozumiet, tak ho mozu zacat bravat domov, a ak vsetko pojde dobre a dieta bude s nimi stastne a bude mu v novom domove dobre, tak este musi dat suhlas to dieta, ze naozaj CHCE prave tychto novych rodicov, atd..

na adopcia.sk je o tom ovela viac a je to velmi zaujimave citanie

0000010100063539000635560112209203444244034446740344470703446402

pouzila zly slovnik, ale asi to tak nemyslela...ja pisem nieco podobne, ale naopak vyssie a to len preto, lebo prispevok o tom, co je lepsie pre moju karieru...sa mi zda trosku naivny (aj ked je super, ze vznikla tato diskusia).

myslim si, ze adoptovat si dieta je uplne uzasna vec, len nie kazdy na to staci...vynervovany clovek, ktory zisti, ze kariera sa mu ruti, dieta nie je take, ako davaju vo filmoch, ze ma byt...a on nie je taky super pokojny ujo, ako si myslel, ze je...moze niekedy ublizit

00000101000635390006355601122092034442440344467403444701

mne to pride trocha scestne cele. odhliadnuc od materialnych hovadin..nemoze byt v tomto pripade aj vlk syty a aj ovca cela. na vlastnom dietati sa podla mna clovek nauci najlepsie. a zaroven s laskou - lebo je ich vlastne. tiez sa vela musi naucit. kedze deti z domova, pripadne dojc. ustavu potrebujeu OVELA trpezlivejsi pristup a OVELA viac prace, nikdy by som nevolila "postup" - najskor adopcia, potom vlastne dieta. pravdu povediac, mam 2 deti, ale na 4 rocne by som si netrufala.

treba si pobrowsovat vela informacii, dat si dokopy aj to, ze deticky z ustavov maju silne narusene prepojenie matka-dieta..nikto sa ich od malicka nedotykal, ich plac nikdy nic neznamenal (sestricky, ktore sa staraju o cca 10 deti naraz v dojc. ustave, nemaju na babenko ani cas, ani vraj nesmu ziadne z nich privinut, cicikat..) osobne by som urcite chcela iba babo z porodnice a bola by som s nim HNED po porode. dotykat sa, ovoniavat sa, prihovarat sa..ak to dieta po narodeni nema, uz sa jeho odtrhnutie od mamy neda nikdy vratit. ono sa totiz narodi do uplne ineho sveta a boji sa. treba mu postupne jemne ukazovat cestu.

tolko moj nazor. drzim palce pri spravnom rozhodnuti.