total descendants:: total children::1 |
Uplne s tebou suhlasim, paci sa mi ako pises o dietati, ktore nie je tvoje vlastne...ja mam tie iste pocity s mojim synom, v tomto veku 4,5 rokov je to urcite vyborna zmena po praci:) matej momentalne pise "mama ma emu" a to uz je paradny relax a este k tomu aj s lavou rukou:) moja kolegyna si adoptovala 2 deti uz da sa povedat po kariere ako 40 rocna...1rocne dievcato, 3rocny chlapcek...a je miestami zufala, ze to s manzelom nezvladaju, nevladzu, uz su aj nervoznejsi, pretoze v tomto veku mas uz pocit, ze fakt nic nestihnes popri malych detoch, kym v 30ke je clovek este plny sil. Chlapcek je problemovy, hyperaktivny...co zistili az po roku ...a moja rada pre horeuvedeny prispevok:) Ak mozete mat vlastne, ja by som zacala s vlastnym. Urcite je lepsie zistit pri vlastnom dietati, ci je clovek stavany vobec na to, aby mal velku rodinu. Netreba to velmi podcenovat, vychovat dieta je asi fakt to najtazsie a zaroven najkrajsie (fuj, aka fraza), ale inac to neviem vyjadrit:)..a neda sa naplanovat perfektny zivot, aj tak to dopadne vsetko uplne inac |
| |||||||||||||||||||||||