total descendants:: total children::4 11 ❤️
|
![]() ABSTRAKT Predkladaná interdisciplinárna práca kombinuje teoretické a metodologické prístupy antropológie a diskurzívnych štúdií pri skúmaní polemiky, ktorá v súčasnosti prebieha v Českej a Slovenskej republike a týka sa jednak povahy kolektívnej identity Rómov a jednak dôvodov a vhodných riešení ich sociálnych problémov. Kým prvá pozícia, asociovaná najmä s romistikou a rómskym etno-emancipačným hnutím, považuje všetkých Rómov za súčasť jednoho „etnika“ či „národa“ a odvodzuje ich problémy od „rasovej“ diskriminácie a intolerancie ich „odlišností“, druhá pozícia, ktorú zastávajú v prvom rade niektorí kultúrni antropológovia a nevládne organizácie, označuje tento prístup za „primordializmus“ a dekonštruuje predstavu jednotného a prirodzeného „rómskeho národa“. Argumentuje, že neexistuje žiaden nevyhnutný vzťah medzi „rómskym antropologickým typom“, príslušnosťou k modernému rómskemu národu a príslušnosťou k niektorej „tradičnej rómskej kultúre“. Podľa nej väčšina osôb žijúcich v mestských getách je len sociálne klasifikovaných ako „Rómovia“, a ich identita vyplýva predovšetkým z príslušnosti ku „kultúre chudoby“ či zo života v situácii „sociálneho vylúčenia“. Kým prvá strana debaty prezentuje ako vhodné riešenie problému chudoby, nezamestnanosti, nízkeho vzdelania atď. Rómov národnú emancipáciu, podporu rómskej národnej kultúry a komunitného rozvoja, druhá strana presadzuje de-etnizované sociálne politiky a služby cielené na sociálne vylúčených jedincov a rodiny. Pri konceptualizácii súperiacich reprezentácií kolektívnej identity „Rómov“ vychádza autor z post-primordialistických antropologických prístupov k procesu konštrukcie kolektívnych a etnických identít a z teórií diskurzu a jazykovej praxe, pre ktoré je filozofickým základom dielo Michela Foucaulta. Koncepty rečového aktu, funkcie, kontextu, poriadkov indexikality, lingvistického kapitálu, kontextualizácie, entextualizácie, intertextuality a interdiskurzivity mu umožňujú postihnúť diskurzívnu konštitúciu kolektívnych identít, vnútorné vzťahy „etnického“ a „sociálneho“ diskurzu a ich vonkajšie vzťahy so sociálnymi, inštitucionálnymi a politickými kontextmi. Tento teoretický rámec je doplnený sebareflexiou vedy, najmä aplikovanej a rozvojovej antropológie. Pri diskurzívnej analýze reprezentatívneho korpusu odbornej a špecializovanej literatúry, politických dokumentov a mediálnych výstupov aplikuje autor metodológiu kritickej diskurzívnej analýzy (Critical Discourse Analysis, CDA), pričom skúma diskurzívnu konštrukciu identity na úrovni reprezentácií i pozícií subjektov. Výsledky analýzy interpretuje pomocou relevantných teórií a vzťahuje ich k sociálnym a politickým kontextom, na ktoré sa skúmané diskurzy orientujú. Vychádza pritom z poznania týchto kontextov klasickou antropologickou metódou participatívneho pozorovania počas svojho pôsobenia v inštitúciách (úrad slovenskej verejnej správy a česká nevládna organizácia), ktoré poskytujú služby a vyvíjajú politiky vo vzťahu k „Rómom“. V závere autor argumentuje, že „etnický“ a „sociálny“ diskurz sú diferencovanými aktualizáciami (dispozitívmi) toho istého mocenského diagramu, ktorého cieľom je normalizovať „problémové“ subjektivity, či už sú chápané ako „etnickí Rómovia“, alebo „sociálne vylúčení“. Dotýka sa tiež otázok etickej zodpovednosti sociálnych vedcov, ktorí dekonštruujú esencialistické reprezentácie kolektívnych identít a presadzujú vlastné, vedecké konštrukty. Zdôrazňuje pritom, že táto debata neprebieha vo výhradne akademickom priestore, a že jednotliví aktéri sú vybavení nerovným prístupom ku zdrojom diskurzívnej autority. Kľúčové slová antropológia vedy; aplikovaná antropológia; cieľová skupina; Critical Discourse Analysis; Česká republika; diskurz; diskurzívna analýza; etnická identita; etnopolitika; jazyková prax; kolektívna identita; konštrukcia identity; konštruktivizmus; kultúra chudoby; mediálny diskurz; nacionalizmus; nevládna organizácia; politika identity; primordializmus; Rómovia; Slovenská republika; sociálna klasifikácia; sociálna politika; sociálna služba; sociálne vylúčenie; vedecký diskurz |
| |||||||||||||||||||||||||