Dnes ma debata v klube "Mooore" inšpirovala tak,
že som vyflusol toto:



Rómski lídri nikoho nevedú a nikto za nimi nejde.
Sú to bez výnimky tí praví prísloveční generáli bez vojska.

Vplyv, akokoľvek navonok prezentovaný ako suverénny, majú iba ak tak
vo svojom vlastnom rodinnom klane, čo predstavuje
najčastejšie skupinu len niekoľkých stovák ľudí.
Nie je nič také, ako rómska komunita na Slovensku,
pocit rómskej spolupatričnosti, či nebodaj rómskej identity.
Je len niekoľko stoviek rodinných klanov, každý s niekoľkými
stovkami členov, často dispergovaných po celom Slovensku a Česku
a niekedy aj po celej Európe.
Príslušníci jednej rodiny sú mimoriadne pevne pospájaní pokrvnými
a oveľa častejšie, než v bežnej populácii, aj incestnými zväzkami,
sú ochotní všemožne si pomáhať, navzájom sa, nehľadiac na nebezpečenstvo
chrániť, cestovať za sebou aj veľké vzdialenosti, navštevovať hromadne
svojich chorých v nemocniciach, oslavovať, milovať sa, kuren pes*...
Ale ľudí mimo svojho klanu - a je úplne jedno, či Rómov alebo gadžov,
ani náhodou Rómovia, ktorých poznám, nepovažujú za svojich "blížnych"
a ani to, na rozdiel od kultúrne vyspelejších gadžov, často predchnutých
a prepchatých životom nepreverenými memami, netvrdia a nepredstierajú.
Čo môže byť, ale netvrdím, že aj nutne je, dôvodom, pre ktorý
rómsky mladik, čo bez odvrávania poslúcha, ctí a dojímavo nežne
miluje a opatruje svoju vlastnú phuri daj*, dokáže surovo
zadrhnúť špagátom cudziu starenku zo susedstva, bielu alebo Rómku,
prípadne ju, surovo dobitú, ale ešte živú, utopiť v studni
(čo sa naozaj stalo) a viem si predstaviť, ako je zo svojho pohľadu
spravodlivo rozhorčený a pri výsluchu sa vehementne bráni, že tá stará
nechcela ani za svet povedať, kde ma schované peňeži...
Nie, že by niečo také nedokázal aj "biely", ale zdá sa mi,
že za brutálnymi útokmi na starých ľudí, prezentovanými v médiách,
bývajú rómski mládenci akosi častejšie, a hľadám vysvetlenie.


Gadžovia , automaticky kasta najvyššia, sú obvykle Rómami obdivovaní
a rešpektovaní viac ako hocijakí iní nepríbuzní Rómovia,
ktorým by ani len ten príslovečný pohár vody nepodali.
"Kalo Rom !"* je bežnou nadávkou medzi Rómami.
Rómska matka je hrdá na potomka, čo má náhodou trochu bledšiu
pleť a pyšne prehlasuje, že jej synček alebo dcérka je
"...krásne bílá skoro jak gádžovské ďeťátko..."
Toto stále živé kastovníctvo si zrejme priniesli zo svojej indickej vlasti
a starostlivo si ho uchovávajú ako najvzácnejšie kultúrne dedičstvo.
Rómska politická strana býva často zložená len z členov jednej rodiny.
Preto si možno rómske strany navzájom konkurujú práve tak, ako si konkurujú
rómske klany, a tak aj vždy napokon dopadli pre Rómov na Slovensku
každé voľby. A to napriek teoretickým možnostiam presadiť sa, vzhľadom
na ich početné zastúpenie v populácii.

Verím, že zatiaľ neexistuje nič také, ako rómske etnikum, sú len Rómovia.

Preto môže byť ťažké oslovovať niekoho ako predstaviteľov Rómov na Slovensku.
V tomto ohľade to mali možno americkí vládni vyjednávači pred polstoročím
s černošskými aktivistami neporovnateľne jednoduchšie.
Slovenská vláda pravdepodobne jedná s niekoľkými lídrami najvplyvnejších
rómskych klanov, sledujúcich len svoje úzke klanové záujmy,
prevažne ide asi o valašských (olaských) Rómov, bývalých obchodníkov
s koňmi (Bougešti a Lovári), čo sú príslušníci najvyšších
rómskych "kást". Masy chudobných Rómov v osadách takto nezastupuje nikto
a oni by zrejme nikomu, kto nie je z ich rodiny, aj tak neverili.
Mediálni operetní rómski lídri nemajú ani ten najmenší vplyv na názory
ani správanie sa 99% slovenských Rómov, aj keby bezočivo tvrdili pravý opak.
Vládni politici sú odkázaní s týmito maharadžami spolupracovať,
možno aby vznikol dojem, potrebný pre tamtých aj oných, že sa situáciou naozaj
vážne zaoberajú a že peniaze daňových poplatníkov sú míňané
premyslene a nanajvýš efektivne.
Kulhilo ! Baro kulhilo! *

Nie som rasista, dávam Rómom veľký respect a všetky svoje
sympatie za ich autenticitu, temperament, odvahu, výtvarné
a najmä takmer všeobecne medzi Rómami rozširené,
aj keď zriedka rozvíjané, hudobné a pohybové nadanie,
tú správnu naturálnosť a pocitovú čistotu,
ale neprospelo by nikomu, keby si tí, čo Rómom
nielen držia palce, ako ja, ale im aj vedia alebo chcú pomáhať,
niečo okolo Rómov idealizovali, alebo sa z nejakých dôvodov
báli otvorene hovoriť o čomkoľvek - bola by to chyba,
ktorá by sa vypomstila všetkým.
Väčšou chybou by mohlo byť už len nejako si idealizovať
tú našu majoritnú malomeštiacku šosácku slovenskú komunitu
so sociologickým faktorom "F" (fascism) takým vysokým,
že poškvrňuje naše snehovo gadžovsky biele
čisté štíty osobné a prevyšuje aj tie tatranské.


Gadže hin džunghale jile*

Čhavoreskere jakha hin šukáreder sar o čerhéňa...*



január 2003




___________________________________________________________________

* Rómsko-gadžovský slovník:


kuren pes - jebať sa
phuri daj - babička
Kalo rom !- Čierny cigáň !
Kulhilo! Baro kulhilo - Hovno! Veľké hovno !
gadže hin džunghale jile - gadžovia majú špinavé srdcia
čhavoreskere jakha hin šukáreder sar o čerheňa - detské oči sú krajšie ako hviezdy