strata "objektívnych hodnôt" podľa mňa nie je žiadna ilúzia. ja v hodnotovom chaose nevidím nič zlé (aspon v tom zmysle-nič horšie ako v "hodnotovom otroctve"-v nekritickom preberaní hodnôt z tradícií a od autorít)
neviem aké manipulovanie ľudskou psychikou máš namysli?:) aký ťah ako ovládať? vždy budú totiž ľudia ktorí sa nechajú ovládať-treba iba vedieť za aké šnúrky ťahať-jedni sa dajú ovládať ľahšie, druhí menej, ovládať sa dajú takmer všetci-v modernej dobe na to akurát potrebuješ najprv ľudí uistiť v tom, že ovládaní nie su:)) ale speť k téme. možno si zle pochopil čo tu bolo myslené "hodnotovým resp. etickým relativizmom". boli tu doby, kedy ľudia verili v určité autority, v objektívne jestvujúce hodnoty, v morálny kódex, ktorý bol však zase iba výtvorom ľudí-v dnešnej dobe máme možnosť si to uvedomiť a spolu s tým aj, že naše jednanie sa vždy vzťahuje, je "in relation" k niečomu-k nejakému užitku alebo cieľu-nie je nám teda objektívne nestranne dané. uvedomenie si tohoto "in relation" je oným "relacionalizmom"-iná kultúra, iné potreby=iné hodnoty, iné mravy

čo sa týka "vnútorný hlas" ten majú aj diktátory, majú ho aj vrahovia, duševne chorí, schizofrenici, rovnako ako mudrci alebo proroci ale prečo je u každého ten hlas iný? prečo každého núti konať iné veci?? odpoved je zase "jednoduchá" pretože nič ako "spoločný vnútorný hlas" nejestvuje a preto sa vo veciach morálky naň spoliehať nedá-okrem toho je zvláštne ako sa vnútorný hlas u človeka mení:)) pametám si keď som bola malá a bez problémov mi našepkával že môžem kradnúť v obchode alebo klamať. aj vnútorný hlas sa však dá "vycvičiť" a to je to čomu hovoríme "svedomie":)) svedomie je však zase iba poslušným psíkom spoločnosti v ktorej človek chce žiť a preto vôbec niečo ako svedomie má-inak by mu bolo naprd-a vzhľadom k jeho bezprostredným cieľom a túžbam, vnútorným hlasom mu často aj naprd je:))

sory za pravopisné chyby-som dysgrafik a fakt sa mi s tým nechce momentálne babrať