- k tomu "náboženskému rasizmu"; mne sú náboženstvá ukradnuté, prezentoval som len svoj vlastný názor, ktorý je vyjadrením LEN môjho prístupu k vnútornému svetu (inak sám som bol kedysi nábožným človekom, takže viem, aké je ovocie viery)... a vravím Ti, že je to tak (myslím ten vlastný individuálny prístup), ale ak Ty chceš veriť tomu, že som "náboženský rasista", tak si tomu ver... a nech si každý rieši vlastné svety, ja riešim len seba (ak nerátam zapájanie sa do podobných diskusií pre radosť a pre možnosť, že by som sa niečo naučil)

- ak sa tak veľmi spoliehaš iba na vieru, tak neprezentuj ako fakt, že klamem... skús tomu podľa vlastných pravidiel iba veriť a nechať si rezervu, že to môže byť aj tak, že veci, ktoré sa týkajú len mňa a môjho nazerania na svet, sú pravdivé, OK?

- na tomto mieste - http://kyberia.sk/id/2767554 - som Ti položil dve otázky, na ktoré keby si sa bol unúval si odpovedať, zrejme by si musel aj Ty priznať, že v danom konkrétnom rámci viera nemá čo hľadať; tak isto mám pocit, že pre absolútno konkrétneho rámca som sa jasne vyjadril aj v mojom príspevku k stoličke, takže to nejdem opakovať

- celú čas tu umieľaš vetu "ja som!", ako jedinú vec, ktorá je istá, a čo môžeš skutočne vedieť... ale ak Ty si - inými slovami filozofa "Ty jediný existuješ" - potom Ty si tiež jediným pevným bodom v nekonečnom univerze, a preto len na Tebe (resp. na každom jedincovi) záleží čo si vo svojom nazeraní necháš ako relatívne, a čomu priznáš absolútnu platnosť v rámci určitých hraníc... ak sa raz rozhodnem, že to, z čoho pijem, je pohár, tak to bude pre DANÝ komunikačný rámec proste POHÁR, aby sme s tým mohli verbálne manipulovať, NIE? Aký zmysel by malo riešiť, že to vôbec nemusí byť pohár?! Načo sem ťahať vieru?!

- napriek tomu, že viera a nádej sa zdajú byť podobné, ja medzi nimi strikne rozlišuje... VIERA je pre mňa (zvlásť v tom náboženskom zmysle) bezmocné sa oddávanie osudu alebo bohu alebo filozofii... prelepovanie svojej nevedomosti ilúziou vedomosti; na druhej strane NÁDEJ je pre mňa možnosť, ku ktorej upínam svoju vôľu a silu

- takže, aby si mal srdce namieste... VIEM, resp. poznám všetko, čo tvorí môj osobný referenčný rámec, a tie veci, ktoré ešte nepoznám, ten rámec ešte netvoria, alebo ak aj áno, mám ich v úvodzovkách a beriem ich s rešpektom a s rezervou... ale hľadám a bádam a rozširujem... ALE pokiaľ ide o rámec nekonečna, čestne prehlasujem, že viem, že nič neviem... spokojný?