ok. priznavam, ze o modernej psychologii toho vela neviem a fakt neviem, co z freuda plati a co nie. ked mam na mysli freuda myslim tym velku zmenu v nazerani cloveka na seba sameho. ta zmena spociva v tom, ze osobnost cloveka nie je mozne vymedzit tym, co si mysli, na co si vie spomenut, co dokaze vymysliet a co dokaze argumentami obhajit, ale je to hlavne system pudov, ktory nas nuti konat a zije sam nezavisle od vedomia. vedomie je len nastrojom, ktory ma energiu pudov efektivne usmernovat.

a moj nazor - nazor programataora, pohana a kritickeho pozorovatela - je, ze nic na tejto zemi nie je mozne vysvetlovat nejakymi iracionalnymi teoriami. vsetko je racionalne. neexistuje nic ako vyssia moc, toboz nie moralka. jedinym imperativom je fyzika.

zive organizmy su mechanizmy, ktore sa snazia zachovat svoju integritu. na konci miliard rokov vyvoja je vynalez vedomia, ktore nie je nicim inym len dalsim a pozor - stale len doplnkovym nastrojom prezitia! vpodstate drahym luxusom.

moralka nie je produkt vedomych procesov. keby bola, tak by bolo fsio jasno a neriesili by sme to tu. preto si myslim, ze moralku skumat by mali psychologovia, podla moznosti exaktnymi vedeckymi postupmi a nie filozofovia, obratnym manipulovanim citatmi.

co ma zmysel riesit su rozdiely medzi moralnym citenim jednotlivcov a skupin. a zase nie v tom zmysle, ze hladame nejaky abstraktny univerzalny princip, lebo taky neexistuje. je treba diskutovat a hladat bud zovseobecnenia pravidiel zucastnenych stran alebo kompromisy a to konkretne v jednotlivych spornych pripadoch. jediny univerzalny princip moralky je efektivita, nizke naklady a vysoke zisky v najvseobecnejsom zmysle, nemam na mysli konkretne peniaze. nizkym nakladom moze byt istota, ze ma moja partnerka nepodvedie a ziskom moze byt priatelstvo suseda, ked mu v jeho nepritomnosti polejem zahony paradajok.