celkom nerozumiem tvojmu príkladu. otázka predmanželského sexu je otázka akurát tak tradicionalistickej morálky, ktorá si to, čo je morálne, zadefinovala zo svojho pohľadu. z hľadiska etiky univerzálnej úcty však predmanželský sex nie je ničím (pokiaľ je dobrovoľný z oboch strán) čo by zasahovalo do slobody alebo by rušilo úctu k druhému človeku. nenastáva tu ani tak stret dvoch eg(:)) ako dvoch konceptov: -kresťanského
-povedzme v tomto prípade kantovského.
ak sa chceme zamýšľať nad tým, ktorý z nich dvoch má pravdu, musíme skúmať oprávnenosť nárokov ktoré vznášajú. kresťanský koncept vznáša nárok na to, že predmanželský sex je amorálny. takýto nárok však predpokladá vieru u človeka ktorý sa s ním stotožňuje. na základe čoho tak usudzuje? na základe božej autority bude odpoveď. môžeme namietať-a čo človek ktorý v boha neverí? akú má on motiváciu pridŕžať sa tohoto konceptu, teda nemať predmanželský sex? jeho motiváciou určite nebude viera v boha-čo teda? zostáva ešte iné odôvodnenie ktoré ponúka kresťanstvo? nie- z toho vyplýva že neveriaci človek nemá dôvod považovať predmanželský sex za niečo amorálne.

druhý príklad:
kresťanstvo považuje znásilnenie za hriech-dôvodom je božia autorita, ktorá to ukladá ako hriech. je pre neveriaceho človeka znásilnenie amorálne aj napriek tomu že neverí v boha? alebo s tým nemá problém podobne ako s predmanželským sexom? akú má motiváciu a dôvod považovať takéto chovanie sa za nemorálne keď nie autoritu? odpoveď: a) ak priznáva každému človeku rovnaké právo na úctu, a porušenie tohoto práva považuje za amorálne, bude považovať za nemorálne aj znásilnenie
b) v prípade ak je človek nielen neveriaci, ale absentuje u neho aj úcta voči iným ľuďom, nebude mať s takýmto konaním žiadny problém - neznamená to, že ho aj vykoná-znamená to iba, že ak k nemu dôjde, nebude ho považovať za nemorálne.