Re[3]: Promena jako cil zivota :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[3]: Promena jako cil zivota
template:	4
parent:	Re[2]: Promena jako cil zivota
owner:	chory nos
viewed by:
created:	07.06.2006 - 16:01:12

cwbe coordinatez:
101
63535
21
2435367
2437883
2437993
2438121

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Ja napriklad nie som pokiaľ mi je známe:). Nerozdelujem sa na nejake casti a o nejakej z nich neprehlasujem, ze je mojou pravou. Sme komplexne bytosti a z analytických dovodov sa možeme rozdelovať na časti či aspekty. Je to dokonca nanajvýš užitočné. Možme to aj hodnotiť - tiež z praktických dovodov. Ale prehlasovať o takto vytvorených "čatiach", že sú mojim pravým, či ľavým ja je prílišným zjednodušovaním a pravdepodobne aj únikom.

Podobne sa dá uvažovať aj o spoločnosti. Nemožno tak paušálne vylučovať "z účasti na svatom" vačšinu ľudí ako to robí continuity.

0000010100063535000000210243536702437883024379930243812102440218

nejak sa mi to nezda.
povedzme, ze robko rad kupuje topanky. poslucha hlas svojho srdca a kupi si kazdy mesiac tri ci styri pary. ma z toho radost. svoj vztah k topankam povazuje za cast svojej osobnosti. je sam sebou a ma mnoho topanok.
a potom, jedneho pekneho dna, rozhodne sa pre zmenu. nebude posluchat 'kup si topanky'. uz si ziadne nekupi. hlas postupne stichne, objavuje sa len obcas. ale robka uz nezaujima. az uplne zmizne.
prisiel robko o cast svojej komplexnej bytosti a mal by sa citit nekompletny? robko si to nemysli. citi sa v poriadku, nic mu nechyba.

000001010006353500000021024353670243788302437993024381210244021802440917

No vsak v poho. Clovek sa tvori tym co kona. No to neznamena, ze topanky kupovalo nejake robkove neprave ja. Ze tomu pravemu sa podarilo nejako vynorit.

Robko chcel proste topanky a neskor sa to robkovi znepacilo tak, ze zacal konat, tlacit opacnym smerom.

Netvrdim, ze clovek je nejaky monolit. Clovek je strukturovana bytost. Neda sa vsak hovorit o nejakom nepravom ja o niecom co Ma klame, co je odo mna oddelene, co nie som ja. Stale som to ja a len ja. Povedzme ze kontinuum v ramci zakona priciny a nasledku.

Sme paradoxne:) jednota i mnohost.

Tu sa vsak uz dostavame do uvah o roznych parazitoch, hraniciach, obranach, branenych a obrancoch... Do uvah hodne zapeklistych. Co je dnu a co je von... To co som pisal je tiez len povrchne, je to len prva vrstva. Vrstva na ktorej preberame na seba zodpovednost za seba aby sme mohli ist dalej. Bez sladkeho sentimentu, bez detskeho trucu, uvolneny od panickeho strachu o svet a o nas.

00000101000635350000002102435367024378830243799302438121024402180244091702442186

Nesouhlasim s timhle. Prijde mi to jako intelektualni relativizovani, kterym se clovek vyhne tomu, aby svuj vnitrek skutecne zkoumal. Povazuju za dostatecne jasne a prokazane, ze velka cast z nas ma svoji pravou vnitrni vuli, dejme tomu vuli svoji duse, ktera jim prinasi opravdove stesti....a pak ma spoustu vrstev ruznych pozadavku jinych lidi, strachu, touhy se zalibit, pocitu "mel bych" a tuzeb ega, zkratka neautentickych zalezitosti.... Rozdil mezi lidmi, kteri ziji to prvni a kteri ziji to druhe, je obrovsky, v mnozstvi energie, zdravi, pocitu stesti.... Prijde mi fakt skoda, odmitnout se tim zabyvat, protoze clovek lpi na vsem,co vnima jako "SVE JA", tedy i na vsech tech cizich vrstvach.....

Napada me jednoduchy priklad jednoho blizkeho cloveka, ktery se tomuhle venuje velmi poctive. Jeho vnitrni podstata, tak jak ji pomalu objevuje, se touzi venovat lecitelstvi, je to clovek nadany prislusnymi schopnostmi, a uz si spontanne nastudoval obrovske mnozstvi informaci, protoze ho to k nim vzdycky pritahovalo....cim vic jde tim smerem, a zaroven tvori ruzne dokumenty a obrazky, ktere muzou duchovnimu lecivemu procesu taky pomoct, tim vic zari, uzdravuje se sam, je plnej radosti ze zivota....
Na ty druhy urovni je programator... Schopnej IT specialista, v ramci spolecnosti rozumne uspesnej. Ale dokud byl jenom tim a toho lecitele v sobe nerozvijel, protoze nevidel, ze by to "opravdu mohlo" jit, byl nestastnej a mel deprese. System, rodice, atd. ho naucili omezeni: skutecna prace je jen u pocitace v kancelari, to musis delat, jinak to nejde....to bylo cizi omezeni, ktery potlacovalo svobodnej rozvoj bytosti....
A pak ma ten samej clovek jeste treti vrstvu, ktera by se mohla projevit, pokud by sam sebe vedome nezkoumal, a to zranenou bytost, ktera by si prala unik do alkoholu nebo drog, po vzoru otce alkoholika. I to je soucast ja, pracovne ji rikejme treba ublizene ego....a ani to neni ta autenticka vule a poslouchat ji nevede ke stesit, a hyckat si ji, s tim ze prece nebudu nejake sve casti stat v ceste, by byl zpusob sebezniceni....

(tak me napada, ze velice podobne tri urovne bych mohla rozebrat u sebe....jsem rada, ze me tohle rozdeleni napadlo: uroven skutecnych prani, "spolecensky prizpusobena" uroven, kdy delam neco "slusneho",co me ale doopravdy netesi....a pak uroven sebedestrukce, kdy proste jen utikam a vyhybam se zodpovednosti.
Podle mne si nejsou rovnocenne. Davam vyrazno prednost te, na ktere vidim moznost zit stastny zivot.

0000010100063535000000210243536702437883024379930243812102440218024409170244218602442337

Ale ja sa tým predsa neodmietam zaoberať, ba ani nikoho k tomu nenabádam. A nič také som ani myslím nenapísal. Elementárne sebapoznanie považujem za nutnú podmienku šťastného života. Takéto elementárne sebapoznanie, však je vec praxe, akéhosi sa zladenia so svetom. No o svete ako celku nemusí nutne veľa hovoriť. Čo napádam, je to rozdelovanie, to oddelovanie. Zasa tu raz zaznelo - tí, spoločnosť, nútia... Ono je to pravda, lenže každá palica má dva konce a tak isto sme my spolutvorcami a súčasťou spoločnosti. Aj tej konvenčnej. Ty veľmi akcentuješ ten jeden, ten z pohľadu jednotlivca negatívny tlak. Tie obmädzenia o ktorých hovoríš sú detinské, z toho sa samozrejme treba vyliečiť. No mňa zaujíma a píšem o tom, čo sa deje potom. Vyriešenie základných sociálnych neuróz a nájdenie si miesta pod slnkom je nutné pre zdravý život, ale je len úplným začiatkom.

To čo som napísal v poslednom odstavci nie je žiadne intelektuálne relativizovanie. Je to naťuknutie skutočne závažných problémov. To, že sa ti to zdá ako relativizovanie môže mať pôvod v ich zložitosti. Jednak sám sa v tom mocem a pozorný čitateľ to vidí a jednak sú to veci na prvý pohľad akoby neriešiteľné, akoby sliepok a vojco.

Čo sa týka toho ja, tak to je tiež značne zapeklistý problém. Čo je ja, kde je ja, ako vzniká, kde sú jeho hranice. To všetko sa nedá odbiť odkazom na akési intelektuálne relativizovanie, či nejaké pravé ja, či nepravé ja. Riešenie týchto a iných otázok je balet na hrane nášho sveta.

00000101000635350000002102435367024378830243799302438121024402180244091702441103

Vyrok 'Sme jednota i mnohost.' je plochy. Nic nehovori o povode (jednotlivych zloziek) mnohosti.

0000010100063535000000210243536702437883024379930243812102440218024409170244110302441327

Nechcel som povod ani riesit. Skor som chcel poukazat na nasu strukturu. Aj ked taketo poukazanie je vec celkom banalna, zda sa, ze obcas to treba.
--
Šířka vnímaného je integrována, jakoby smíchána do celku, do vnímaného tvaru, i když detaily se neztrácejí. Na rozdíl od fyzického světa, kde izolant brání samovolnému vyrovnání hladin, ve světě psychologie izolovanost znamená beztvarost a dezinformaci.

00000101000635350000002102435367024378830243799302438121024402180244091702440972

z tvojich predchadzajucich prispevkov som mal pocit, ze robkovi by si v onom zlomovom momente poradil, aby onen hlas povazoval za rovnaku cast seba ako vsetko ostatne, a s tym mam trochu problem. samozrejme, popisujem to tu zjednodusene, vsetky nepresnosti vyhradene.

0000010100063535000000210243536702437883024379930243812102440218024409170244097202441017

Presne. Aby ju povazoval za rovnaku cast ako ostatne. Neznamená to však, že jej musí ako celok vyhovieť. No a tu sa nám okľukou vracia "pravé ja" - teda to, čo rozhoduje. Lenže zasa. Na základe čoho rozhoduje. Pocitov. A pocity vznikajú na základe čoho? Na základe nášho biologického usporiadania formovaného nášimy činmi. Vajec a liepok.

Práve o tomto čítam zvláštnu knižku. Ruyer - Paradoxy vědomí. Je zvláštna, pretože píše veci "samozrejmé" no aj tak pomerne ťažko stráviteľné.

Po prostudování všech orgánů se lze ptát, "nesmyslně", kde je organizmus, nebo, "smyslupně", kde je ústředí. V případě tohoto ústředí je však nutné ptát se "nesmyslně" - "Kde je ústředí?". Tedy, kde je jednota integrátora - integrátor sám? Odpovědi není - žádné superintegrátor to být nemůže.

Každopádne sa k tejto debate budem musieť ešte po čase vrátiť.

000001010006353500000021024353670243788302437993024381210244021802440917024409720244101704267996

No a tu sa nám okľukou vracia "pravé ja" - teda to, čo rozhoduje. Lenže zasa. Na základe čoho rozhoduje. Pocitov. A pocity vznikajú na základe čoho? Na základe nášho biologického usporiadania formovaného nášimy činmi. Vajec a liepok.

mne prijde ze sa nerozhoduje na zaklade pocitov. teda zalezi od toho ze ako to slovo chapes, ale ja vidim velky rozdiel medzi napr emociami a intuiciou. mne prijde ze casto bola moja prava vola nieco, co vo mne nevyvolavalo zrovna prijemne pocity / skor naopak.

napriklad meditacia mi niekedy prijde celkom neprijemna otravna vec. no aj vtedy mi to prijde ako moja prava vola.

0000010100063535000000210243536702437883024379930243812102438235

no ja som to pochopila tak, ze to tam je naraz, co je prave a co lave, neberiem v tom vyzname, ze toto je moje dobre ja a toto moje zle...len su to dva rozne stavy, ktore sa mozu striedat, mozu sa doplnat a co ja viem, co vsetko sa mozu...ale je zdrave mat obidve tieto polohy...s jezisom by som nemenila a stale fujky ani nespominam