cwbe coordinatez:
548
64919
2335146
2346928
2390424
2417608

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
5 ❤️


show[ 2 | 3] flat


"Pokiaľ ide o blaženosť, nie je možný nijaký imperatív (ani hypotetický) ktorý by v prísnom zmysle prikazoval robiť to, čo vedie k šťastiu, lebo blaženosť NIEJE IDEÁLOM ROZUMU, ale obrazotvornosti, spočívajúcej iba na empirických základoch" (Immanuel Kant, Základy metafyziky mravov, str. 45) Maxima "prežiť šťastný život" je v skutočnosti bezobsažná, pretože nie je možné na základe rozumovej analýzy dospieť k tomu, čo by nás mohlo urobiť šťastnými. Na to by bolo potrebné aby náš rozum disponoval znalosťou takmer nekonečného sledu následkov nášho konania, ktoré považujeme za základ šťastného života. Pojem šťastného života je príliš obšírny a môže vlastne obsahovať čokoľvek, čo môže byť tak v súlade s morálnosťou ako jej aj protirečiť. práve preto Kant označuje ako morálnu jedine dobrú vôľu a pojmy ako šťasti a blaženosť úplne vypúšťa zo slovníka morálnych pojmov a to z toho dôvodu že sú čisto náhodné. Upozorňuje na to, že mravnosť si netreba zamieňať so šťastím. Šťastie je pocit a pocit sa nemôže nikdy stať zákonom a už vôbec nie všeobecne platným. Ak totiž urobíme zo šťastného života svoju maximu (a maxima je predsa subjektívny princíp chcenia) ani vlastne nevieme čo to máme chcieť. Bohatstvo? dlhovekosť? obľúbenosť? úspešnosť? A čo ak nám v dlhodobom merítku prinesú tieto stavy nešťastie? 4 povinnosti, na ktoré si túto maximu aplikoval aby si ju otestoval sú iba príkladmi jednotlivých povinností, a to dokonalej povinnosti voči druhým ( nedávať lživé sľuby) nedokonalej povinnosti voči druhým (pomôcť im v núdzi) dokonalej povinnosti voči sebe (zákaz spáchania samovraždy) a nedokonalej povinnosti voči sebe (povinnosť rozvíjať svoj talent) Tieto príklady nie sú zďaleka všetkými povinnosťami. sú skôr iba reprezentantmi a ich rozdelenie je postavené na tom, či sa v nich môžu robiť výnimky alebo sa musia dodržiavať nevyhnutne (preto dokonalé a nedokonalé) avšak aj dokonalé povinnosti sú podriadené kategorickému imperatívu a to znamená že napr. zákaz dávania lživých sľubov alebo neklamať, nemusí byť vždy dodržaný, a to v tom prípade ak nie je v súlade s niektorou z foriem kategorického imp. príklad: schová sa u teba v dome človek, ktorého chcú zlinčovať. ked jeho prenasledovatelia zaklopú u teba na dvere a spýtajú sa, či sa tu dotyčný nachádza, je morálne správne ak im budeš klamať. aj napriek tomu, že zákaz klamať je dokonalou povinnosťou voči druhým. avšak v situácii, kedy je také konanie v rozpore z kat. imp. "Pristupuj k druhým ľuďom vždy ako k účelom samým o sebe" by si konal nemravne, keby si ho vyzradil. "Aby bola naša maxima konzistentná s povinnosťou nedávať lživé sľuby, musíme predpokladať..... " Ak chceš niečo učiniť všeobecným zákonom, nemá zmysel skúmať či je to v súlade s dokonalými a nedokonalými povinnosťami voči sebe a voči druhým, ale či sú tieto povinnosti v súlade s tým, čo chceš učiniť všeobecným zákonom. Takéto skúmanie však nemá zmysel, keďže maxima "prežiť šťastný život" je viacznačná




00000548000649190233514602346928023904240241760802503639
Prospero
 Prospero      04.07.2006 - 00:49:24 , level: 1, UP   NEW
S tym co hovoris suhlasim, a pravdepodobne by s tym suhlasil aj samotny Kant.

Ja som sa v texte od povodnej Kantovej myslienky odchylil. Pokusil som sa tam pracovat s Kantovymi pravidlami mravnosti akoby sa jednalo axiomy formalneho systemu.

Som si plne vedomy ze uvedene povinnosti su len jednymi z mnohych, no tak ako ich Kant uzil na ilustrovanie niecoho, ja som pokracoval v jeho stopach a uzil som ich na ilustraciu metody hladania konzistentnej mnoziny viet ktore by mohli utvarat moralku

Je totiz nepochybne ze pre Kanta bola moralita niecim bezrozpornym.