Pýtajme sa: "Môže sa stať maxima prežijem šťastný život všeobecným prírodným zákonom?" Už naše predchádzajúce analýzy ukázali že sa takýmto zákonom nemôže stať v prípade ak by pojem šťastného života vyžadoval lživé sľuby, ak by bol v rozpore s akýmkoľvek utrpením ktoré môže nastať, ak by nevyžadoval cibrenie našich schopností a nápomocnosť blížnemu. Toto sú jedny z mnohých počiatočných podmienok ktoré nám vágne vymedzujú to, ako máme našu maximu chápať keď si ju teraz budeme predstavovať ako všeobecný prírodný zákon.

Je možné - logicky možné - aby bezrozporne existoval svet v ktorom by sa všetky rozumné bytosti rozhodli naplniť svoj život šťastím ?
Odpoveď znie: je to možné iba vtedy keď prežitie šťastného života jednej bytosti nevedie k prežitiu nešťastného života druhej bytosti.

Je možné - logicky možné - chcieť svet v ktorom sa všetky rozumné bytosti rozhodnú naplniť svoj život šťastím ?
Odpoveď znie: nemožno chcieť opak.

Je možné - logicky možné - aby sa chcenie takéhoto sveta stalo prírodným zákonom ?
Odpoveď znie: Iba ak by takéto chcenie bolo v súlade už s prítomnými prírodnými zákonmi, napr. pravidlom zachovania energie či zákonom termodynamickým.****

Je možné - logicky možné - aby rozhodnutie prežiť šťastný život neviedlo k tomu že by som akúkoľvek inú rozumnú bytosť používal iba ako prostriedok ?
Odpoveď znie: Iba vtedy keď Ťa bude pri každom konaní ako anjel strážny sprevádzať znanie toho že nielen Ty, ale aj akákoľvek iná rozumná bytosť je účelom samým osebe. Iba vtedy keď uznáš nárok na šťastný život nielen pre "My" ale i "Oni". Z toho prirodzene vyplynie nárast konania činnosti v ktorých nik netratí a všetci získavajú .

Je možné - logicky možné - aby som sa podriadil tomu čo odo mňa vyžaduje maxima "preži šťastný život" ?
Odpoveď znie: Je to možné, ak to, čo vyžaduje maxima preži šťastný život nieje v rozpore s prežívaním šťastného života.

A čo od nás teda vlastne vyžaduje, čomu je treba sa podriadiť ak chceme morálne konať podľa tejto maximy ? Čo sú "podmienky morality" tejto maximy ? Sú to upravené definície pojmov s ktorými táto maxima pracuje. Ak chceme aby naše konanie na základe tejto maximy bolo morálne, musíme si napr. poupraviť pojem "šťastného života" tak aby obsahoval všetky zložky ku ktorým sme našou úvahou dospeli či v budúcnosti dospejeme a iba s takto fixovanou definíciou následne vždy a všade - tj. všeobecne - pracovať v prípade aplikácie tejto maximy napr. v situácii rozhodovania morálnej dilemy.

Ak budeme takto dôsledný, môžeme povedať že povinnosťou rozumnej bytosti je prežiť šťastný život a rozhodnutie ktoré bude týmto poznatkom podložené bude rozhodnutím morálnym.

Záver:

To, čo sa v predchádzajúcich odstavcoch odohrávalo môžeme chápať aj takto: začali sme s istou vetou ktorá istým náhodným popudom oslovila naše srdce pri pohľade na hĺbku nebies. Na rozmlžený zmysel sme sa následne pozreli skrze optiku istej "logickej formy" KI. Táto logická forma bola vedome skonštruovaná tak,

aby bola všeobecná - čo znamená úplne odpojená od faktického sveta v ktorom sa všeobecno nevyskytuje

aby sa dala použiť ako nástroj cez ktorý môžeme nahliadnuť na vlastnosti akejkoľvek vety

aby obsahovala odkaz na samú seba


Spočiatku sme nevideli nič nové - iba mlhavý zmysel vety . Potom sme zistili že zmysel ktorý vidíme závisí od toho, akú perspektívu vo vzťahu k celému obrazu zaujímame. Perspektíva o ktorej tu hovoríme nieje ničím iným ako štrukturálnou mriežkou vzťahov medzi pojmami skrze ktoré na zmysel dotyčnej vety nahliadame. Keď sa nám nakoniec podarilo zaujať takú perspektívu z ktorej nás videný odraz nadchol, rozhodli sme sa opísať čo vidíme.

Celý čas sme boli v tom že opisujeme obraz ktorý sme získali dôkladným osvetlením zmyslu vety "povinnosť ktorú máš je prežiť šťastný život" svetlom KI. Domnievali sme sa že rozvíjame isté vnútorné vlastnosti tejto maximy ktoré by nás mali doviesť k definitívnemu rozsudku o jej morálnosti či amorálnosti. Napokon sme k takému rozsudku naozaj dospeli, no stalo sa tak z jediného dôvodu - pretože sme k nemu dospieť chceli.

Už od prvých riadkov textu bolo intenciou autora dokázať že maxima "prežiť šťastný život" je maximou mravnou. Existuje nekonečné množstvo spôsobov ako by zdatný rétor dokázal presvedčiť publikum že uvedené slová opisujú obraz diabolský a odhalujú ríšu ktorú zachvátila anarchia a rozpor, zámerom autora však bolo ukázať že uvedené slová vskutku môžu byť opisovať aj obraz anjelský.

To, čo malo byť odhalené je, že to čo vidíme je najtesnejším putom späté s tým skrze aké pojmy sa na svet pozeráme. Je nesmierne obtiažne učiniť istú maximu všeobecným zákonom, pretože na to aby sa ním mohla stať, musí byť všeobecne pochopená v identickom zmysle. Chápeme už teraz, že maxima nieje zhlukom slov, ale štruktúrou a priori logických vzťahov medzi pojmami a máme pocit ako keby suma týchto vzťahov nebola ničím iným ako určením významu slova.

K tomu všetkému nás doviedlo svetlo vrcholne elegantnej vety logiky menom kategorický imperatív.

Táto veta neodvodzuje svoj pôvod z faktického sveta. Avšak to, ako môžu byť takéto od faktov zmyslového sveta úplne odpútané logické vety - tautológie - po svojom rozpade na svoje zložky a štruktúru ich vzájomných vzťahov prakticky využiteľné v empirickom svete je jedno z najkrásnejších kúziel filozofie.