Nechat sa unasat pocitmi - to je pre Platona cierny kon, a vola sa Ziadostivost. Parkrat som nan nasadol - unasal ma mocne, sila ktoru som citil na jeho svalnatom chrbte bola vskutku silou ktora sa vydava pri Stvoreni.

No kam ma doviezol? Na okraj priepasti priatelu. Mozno ma ta raz nedovedie, no to ho budem musiet vediet skrotit. Ale skusenost vravi ze doposial vzdy, ked som sa mu oddal, ocitol som sa napokon v svetoch kde si clovek nieje isty ani tym ze Slnko raz znova vyjde na vychode , v sferach kde vsetko spociatku priezracne a jasne krasne sa stava mlhavym.

Viem vsak, ze existuje aj druhy kon - vola sa Rozum. Je biely a rovnako ako jeho cierne dvojca cvala na nekonecnych poliach. Moc v nom obsiahnuta je rovnako silna, no toho kto nan nasadne neprivadza na okraj priepasti, ale na upatie hory ktoru je treba zdolat.

Tvrdim , ze je to biely kon ktory Cloveka privadza k vecnosti .