Drahý denníčok mal som v Pláne si Ťa napísať a tak aj činím. Čas mojich aktivít v tejto oblasti kyberpriestoru sa pomaly ale isto blíži k svojmu koncu a je teda vhodné pokúsiť sa zodpovedať otázku: "čo bolo zdrojom šťastia psiska ušatého ?" pretože odpoveď na túto otázku je asi to jediné čo má právo nárokovať si predanie ďalším generáciám.

Takže začíname smerom od momentu TERAZ. Teraz sedím v svojej Alma Mater za pekne vyzerajúcim terminálom do datasféry a moje ľavé zápastie plní pri stláčaní kláves svoju rolu takmer dokonale. Ked som sem prichádzal zočil som na eskalátoroch sličnú to kolegynu s krásnym to menom (rozumej - to meno je Emília) a prihovoril som sa jej, a to že sa dokážem prihovoriť sličnej to kolegyni je úspech nad úspechy. Smeroval som zo semináru Uvod do logiky kde riešime Wittgensteinovu knížku s kľučkou a kde som sa úplne nazáver opýtal niečo v tomto zmysle:

Nemože nastať prípad keď nieje rozdiel medzi experimentom a obrazom experimentu, medzi simuláciou a tým čo je simulované?

Voľajak potom všetci stíchli a ja nemám rád keď kvoli mne ľudia tíchnu a tak mám zase o dovod viac nabudúce držať hubu a radšej nikam nechodiť, alebo -ak to uchopíme z opačnej strany - tliachať všade kde sa len dá. A tak sa dostávame až k dnešnému ránu a to nás skrze noc plnú snov smeruje k...

Včera: Predtým ako som zaspal som vykonal saddhanu ktorá ma utvrdila v tom že rozhodnutie "pred svatbou sa s Tebou budem milovať len 7krát" nemusí byť rozhodnutím až tak kokotským. Saddhana by sa však nemala vykonávať s bruchom plným cestovín s nivou ktoré som si urobil potom čo som po mesiaci a pol záhaľky z dovodu úrazu konečne zadelil celú rišikéšsku sériu, z čoho mám ešte i teraz Radosť. Tie asány boli asi tým jediným čo dokázalo ako tak schladiť horúcnosť sposobenú čítaním Ovidiovho Umenia milovať do ktorého som sa pustil hneď po príchode z práce v ktorej som ako-tak doriešil užívateľskú časť interface medzi Atmailom a Surgemailom. Z práce som si však okolo obeda odskočil na Celetnú na feldu na čítanie mongolských textov a dá sa povedať že až tak začal moj týždeň. Predtým som totiž neurobil nič poriadne okrem toho že som dvom pánom filozofom poslal moj text tématizujúci Základy Metafyziky Mravov čo nasledovalo hneď na to ako som si sadisticky checkol na news.google.com aká je situácia ohľadne iránskeho jadrového programu, k tomu som následne adekvátne prisposobil kyberkovský title. Inak sa v to doobedie zas až tak veľa neudialo a tak sa dostávame skrze noc plnú veľmi zvláštnych, a mierne nepríjemných, snov k...

Predvčerom: To bola nedeľa a nedeľu som zdárne ukončil dopísaním toho prekliate dlhého referátu , či čo to vlastne je, z Kanta, v ktorom som ehm tak voľajak naznačil že , ehm, jeho vrcholný mravný meta-zákon, Kategorický Imperatív je vlastne tautológia , avšak tautológia vrcholne estetická - a to nielen preto že v sebe obsahuje referenciu na svoj celok - ale i preto že ma doviedla k popíjaniu Masaly v Dobrej Trafike počas čoho som artikuloval takúto vetičku:
sexualita je hra s nenulovým súčtom
bo pri zdravom šukaní nik netratí a všetci získavajú. Nechcem však aby sa Immanuel K. v hrobe obracal a tak radšej dodám že okrem toho ma v ten deň viezol šéf z firemnej akcie na Šumave, pred cestou som si dal pizzu calzone ktorá dobre padla na žalúdok vytrasený snowtubingom čo je také roztomilé vozenie v pneumatikách dole svahom ktoré ma prebralo pretože som ešte pár hodín dospával noc ktorá začala

PredPredvčera: som spolu s celou firmou strávil v penzione u Šnečkú, čo bol bývalý bordel a dobre sa bavil. Večer sme hrali Mafiu a Pakáreň a hrozne sme sa pritom nasmiali, cez deň som sa prechádzal lesmi a došlapal som až k hradu Kašperk, čo je dovolím si tvrdiť asi najhradovitejší hrad aký som kedy zočil. Počas tej prechádzky som uvažoval kto boli tie devy ktoré sa mi okrem Pillar a Slečny-ktorá-sa-ma-rozhodla-zmazať vyskytli v mojom sne, v sne ktorý začal

PredPredPredvčera: Bol taký klasický pracovný deň zakončený firemnou jazdou. Vykonal som slušný kus práce, možno aj preto že sa moj deň skvelo naštartoval prodekanovou prednáškou Úvod do Fenomenológie počas ktorej 3 krát spomenul moje meno vďaka čomu bola preč aj frustrácia toho že sa mi príliš nedarilo opatovne deflorovať visací zámok značky BULL ktorého defloráciu sa mi tak zdarne darilo realizovať deň predtým, tj.

PredPredPredPredVčera: bol deň ktorý mal byť zakončený Mongolským bytovým minikongresom na ktorom sa neviem akým zázrakom zjavil aj prof. Komárek a tak sme spolu hodili príjemnú reč ktorá bola nielen nesmierne inteligentná, príjemná a zábavná, ale z nej aj vyplynulo že diskurz mnou práve zakladaný sa nebude volať Fenomemologia, ale Fenomemetika. Prosto bol to strašne príjemný večer v porovnaní s ktorým je spomienka na celý pracovný deň značne zamlžená, a to najma vďaka kontrastu ktorý je ešte zosilnený spomienkou na

PredPredPredPredPredVčera: tj. streda, kedy sa na fare pri kostole U sv. Michala stretáva slovenská protestantská mládež a kde mal moj spolubývajúci Ján prednášku o veršíku z kréda ktorý znie "vstúpil na nebesá" ktorá viedla ku krásnej diskusii na vysokej úrovni o krestanskej dogmatike počas ktorej sa mi podarilo opýtať sa túto otázku:
Je možné kráľovstvo nebeské na tomto svete a v tomto Živote?
a zdá sa že odpoveď ani zo strany farárky napokon nebola odmietavá a modlitby ktoré následovali boli tak úprimné že jediné čo sa im ako tak vyrovná bola Bennyho prednáška tématizujúca Filozofické ponatie človeka ktorou celý deň začal, následujúc po

Presne Pred týždňom: Som išiel spať docela skoro pretože som mal bolesti hlavy sposobené pravdepodobne nedostatkom tekutín. Zaspával som s úsmevom na perách pretože sa mi v ten večer prvýkrat podarilo deflorovať visací zámok BULL ktorý som si v ten deň poobede kúpil v TESCU na Národnej hneď potom ako sme si so Štofiou prezreli ženské spodné prádielko - týmto by som sa jej rád poďakoval za zasvetenie do tejto oblasti ktorá je takpovediac všadeprítomná - čo bola činnosť ktorá plynule vyplynula z toho že som nestihol stretnutie o 14:00 ktorým sa zahajuje každotýždenná prechádzka prahou s pánom Dekanom na ktorej sa mi pred 2 týždňami prihovorila sličná slečna študujúca na Columbia University ktorej sa, dúfam, už za hodinu naoplátku prihovorím ja.

A aby som toto doležité stretnutie tentokrát nestihol - a je doležité aj kvoli tomu že bych mr. Dekanovi rád predložil rozvrh mojej bakalárky - ukončujem prácu na tomto stručnom OBRAZe.

Záverom ešte musím dodať že som dnes na Húrce videl krysu a ticho som si pritom zašomral, "KRYSA, SKRI SA!" a bol som pritom šťastný.