V tomto texte som sa velmi laickym sposobom pokusil objasnit par zakladnych konceptov kvantovej fyziky ako princip neurcitosti, vlnova funkcia, a samozrejme paradox Schrodringerovej macky ktora si dovoluje byt zivou aj mrtvou zaroven. No teda ale toto, to tu este nebolo.:::

Óó áno dalo by sa poveda? že fyzika sa rozdeľuje na fyziku klasickú a fyziku kvantovú. Fyzika klasická, to sú Newtonove guločky zotrvávajúce v pokoji , to sú Maxwellove diferenciálne rovnice elektromagnetického poľa , klasická fyzika je dokonca aj Einsteinova relativita ktorú vačšina ľudí považuje za vrchol fyzikálneho poznania. Óó áno, človek si može zuby vyláma? na či už špeciálnej, alebo obecnej teórii relativity, predsa len štvorrozmerný časopriestor ktorý sa ohýba prítomnos?ou hmoty nieje zrovna parketa ktorú by kritický divák slávikov na ulici zrovna moc preferoval, ale kvantová fyzika, to vám je dámy a páni prosím trip.

Keď ideme v poznaní hmoty do dostatočnej hĺbky, svet sa začína mlži? . Tie newtonovské guločky - častice, sú zrazu aj časticami aj vlnami s určitou vlnovou dĺžkou, podotýkam že sú aj TO aj TO a záleží len od nás, resp. experimentu ktorým vytvoríme, v akej forme sa nám predvedú. Úloha experimentátora, resp. pozorovateľa, je v kvantovej fyzike klúčová, nemožme oddeli? subjekt od objektu ako sme zvyknutý z každodenného života v makroskopickom svete, vsetko je spletené do siete vzájomných vz?ahov. Každá častica je charakterizovaná abstraktným pojmom nazývaným vlnová funkcia, ktorá má určitú hodnotu v každom mieste priestoru a času. Túto vlnovú funkciu získame v prípade elektrónu v atóme riešením celkom roztomilej a kratučkej Schrodringerovej rovnice.



Ako povedal klasik, kde je ksakru v Schrodringerovej rovnici skrytá rados? zo života?

A teraz, milé dámi, milí páni, a samozrejme hlavne VY, drahí televízny diváci , pristúpime k celkom zaujímavemu triku a totiž vynásobíme vlnovú funkciu samú sebou (dáme ju na druhú) a získame veličinu charakterizujúcu pravdepodobnos? výskytu častice v danom bode priestoru a času. Pravdepodobnos?. Nič viac a nič menej. Všetko okolo nás sa skladá z niečoho, čo jestvuje aj nejestvuje v danom bode, ako keby sa to niečo snažilo čoraz viac a viac dokáza? svoju existenciu po linii nic(nechavam pre teologov :) ->mozno nieco (kvantovy svet)-> nieco(hmota a makroskopicky svet)->nieco co o sebe vie(zivot)->nieco co vie o tom ze o sebe vie(vedomie) -> (pockajme si 10 rokov, a zase radsej ponechajme pre teologov :) ) . Nemozme povedat, ze sa elektron v danej oblasti priestoru vzdy nachadza ale mozme povedat ze pravdepodobnost jeho vyskytu v tejto oblasti sa blizi k jednej, co znamena ze ked urobime obrovske mnozstvo experimentov, skoro vzdy tam elektron najdeme. Ale po milionty krat uz ho tam najst nemusime, 'bo su to lisky podsite.

A hlavne neurcite. Jednym zo zakladnych stavebnych kamenov je Heisenbergov princip neurcitosti, ktory nam vravi ze nikdy nemozeme presne zmerat hybnost a polohu urcitej castice, vzdy ide presnost pozorovania jednej veliciny na ukor druhej. Nieje to sposobene nepresnostou nasich pozorovacich technik, princip neurcitosti proste je vlastnostou sveta okolo nas, takisto ako ze jedna plus jedna su dva. Kedze je vsak neurcitost nepriamo umerna hmotnosti a teda aj vlnovej dlzke, nebadame ju pri klasickych makroskopickych objektoch, ktore maju velmi malu vlnovu dlzku a teda o nich mozme vyhlasit ze sa nachadzaju tam a tam a maju tu a tu hybnost.

Mozno je mozog zosilnovacom kvantovej neurcitosti na makroskopicku uroven, mozno to co vnimame ako slobodnu volu ma svoje zaklady zakorenene tam hlboko v neurcitych fluktuaciach kvantoveho sveta v mikrotubulach nasich nervovych buniek.

A mozno nie, autor je spekulant a tento clanok je diletantsky.

Bud jak bud, kvantova fyzika je nesporne magicka. Ked casticu nepozorujeme, nachadza sa v mnozstve kvantovych stavov, je tu aj nieje tu , je tam aj nieje tam, ale ked sa dostane do kontaktu s VEDOMYM pozorovatelom, vlnova funkcia "skolabuje" a vyberie si len jednu z nepreberneho mnozstva moznych alternativ. (na tomto principe budu zalozene kvantove pocitace o ktorych snad napisem dalsi clanok).

Prave o tomto vravi myslienkovy experiment Schrodringerovej macky. (iked je mozne ze nieje len myslienkovy, len sa k nemu ziadny fyzik neprizna z dovodu coraz vacsej agresivity panov z greenpeace a slobody zvierat). Predstavme si roztomilu mnau mnau cicusku, najlepsie rysavu a hravu. Takato hrava macicka nam totiz rada vlezie do sikovne zostrojenej uplne izolovanej krabice (co je pravdaze nerealne, takze mozno aj preto je to myslienkovy pokus.ale do slobody zvierat som si musel rypnut :) , do ktorej ju hermeticky uzavrieme. V tejto krabici mame domyselne zostrojene zariadenie na zabitie macky, napr. privod jedovateho plynu, gilotinu model "Whiskas", domyselnu masineriu sroubovakov a vrtaciek, vriacu vodnu kupel, centrifugu. guttenbergov lis zo vsetkych stran, mixer, sadu rucne malovanych dochodcov smrtihubov atd. atd. Vynaliezavosti sa medze nekladu a tento pokus je jeden z mala pri ktorych si aj kvantovy fyzik moze uzit troska nefalsovanej srandy. Dolezite vsak je, aby toto zariadenie bolo spustene kvantovym javom, to jest javom neurcitym, ktory sa stat moze, ale nemusi, zvolme si napr. rozpad atomu s pomerne nizkym polocasom rozpadu. Pokial sa atomove jadro rozpadne., uvolni sa castica ktora masineriu spusti a macku zabije.Pokial sa nerozpadne, macka bude zit, pokym ju nepredame na maso do cinskeho bufetu.

A co tym vlastne chcel Schrodringer povedat? Nuz iba tolko ze pokym je macka v krabici, je ZIVA AJ MRTVA ZAROVEN, pretoze nedoslo ku kolapsu vlnovej funkcie. Macka sa proste nachadza v superpozicii stavov az dokym my ako vedomi pozorovatelia neotvorime krabicu a z tohto dovodu vlnova funkcia skolabuje - to jest vyberie si jednu alternativu medzi tym ci sa atom rozpadol alebo nie , teda ci je macka mrtva alebo nie. Tento kolaps sa spetne odrazi v case takze sa nam bude javit ako keby macka bola ziva resp. mrtva cely cas. V pripade ze je mrtva, krabicu vratime do povodneho stavu, aby si srandu mohli uzit aj dalsi spoluziaci z matfyzu, v pripade ze je ziva, predame ju uz do vyssie spominaneho cinskeho bufetu (masko styroch voni alebo sladkokyselej chuti).

Takze taka je kvantova fyzika. Tancujuca v myriadach podob, vibrujuca medzi nekonecnymi mnozstvami stavov a jemne morbidna aspon co sa tyka vztahu k mackam .