Patril k chudobnému kurajšovskému rodu Hášimovcov. V šiestich rokoch sa stal úplnou sirotou, nakoniec sa ho ujal strýko Abu Talib s ktorým sa zúčastnil cesty do Sýrie. Po období tvrdého pastierskeho života nastáva priaznivý obrat - svatba s bohatou vdovou Chadídžou ktorá mu poskytla nielen hmotné zabezpečenie ale i podporu na začiatku prorockého pôsobenia.

Podľa muslimských teológov bol negramotný, prejavoval však záujem o náboženské otázky. Dospel k presvedčeniu že ho Boh vyvolil ako proroka a posla. V prvom zjavení ho v sne anjel Gabriel žiadal aby prednášal a keď nevedel čo, tak ho škrtil.

Prvé zjavenia sú datované do roku 610, prvé verejné vystúpenia do roku 613. Po istom období ľahostajnosti začalo jeho posolstvo narážať na odpor. "Poburovali ich najmä požiadavky v prospech chudobných a slabých...chápané ako morálna povinnosť každého jedného ako individuálnej osobnosti. Muhammad čelil všetkým úkladom a nepriateľským prejavom s húževnatým presvedčením o správnosti svojej veci. " (15).

Nezastavili ho ani niektoré pohromy (smrť Chadídži a a Abú Taliba, neúspešná kazateľská cesta ). Po predchádzajúcej dohode sa presídlil aj so svojimi stúpencami do Jathribu - Medíny, ohrozovaný Kurajšovcami na živote, dorazil na miesto určenia 24. septembra 622 . Toto je dátum hidžry - presídlenia , ktorým začína islamský kalendár. "V Medine bol uznaný za najvyššiu duchovnú i politickú hlavu tvoriaceho sa islamského spoločenstva...politické spoločenstvo už nieje spojené rodovou či kmeňovou, ale ideovou, islamskou súdržnosťou. vzniká islámská obec umma " (16).

Vzťah k židom a kresťanom sa s postupom času menil, od nápomocného až k nepriateľskému. Bol stanovený modlitebný smer - qibla smerom k Mekke a bol zahájený nielen duchovný ale i ozbrojený svätý boj - džihád - spočiatku najmä v podobe prepadov karáván z Mekky. Úspešná bitva u Badru 624 vnímaná ako prejav priamej pomoci Božej ( 3: 119) , deprimujúca porážka u Uhudu 625 naopak zavinená neposlušnosťou veriacich. Proti 10 tisícovému vojsku bol vybudovaný priekop, "priekopová vojna" (627) skončila po dlhom obliehaní rozpadom konfederácie kurajšovcov a beduínskych kmeňov.

"Po priekopovej vojne Medina rychlo získavala prestíž medzi kmeňmi v Arábii...Muhammad aktívnou politikou kombinujúcou jednanie a meč šíril islám medzi kmene Arabského poloostrova". (19) 628 - prianie vykonať malú púť umra do Mekky, dohoda s Kurajšovcami a útok proti židovskej obci v oáze Chajbar, umra sa konala až o rok neskôr.Po nej, na sklonku roka Mekka prijala islám a zložila hold baja triumfujúcemu prorokovi. Po velkej bitke u Hunajnu proti beduínskej koalícii sa "jednotný arabský štát stal skutkom" (21). V roku 630 Muhammad viedol poslednú veľkú a úspešnú výpravu na hranice s Byzanciou, v roku 632 vykonal "púť na rozlúčku do Mekky" a čoskoro po návrate 6.6. zomrel v dome najmilovanejšej Aíšy.

Traduje sa že Muhammad bol "najkrásnejší z mužov", nebol ani malý ani velký. V mystickej teológii bol uvádzaný ako príklad dokonalého človeka - al insán al kámil. "Historické pramene aj samotné výsledky Muhammadovho pôsobenia svedčia o tom že išlo o muža húževnatého, energického, zanieteného pre svoje presvedčenie a zdatného organizátora.

Dobre sa ovládal, postupoval cieľavedome, ale dokázal sa aj veseliť a uvolnene sa tešiť z príjemných stránok života" (22). Mal deväť žien a tri konkubíny, jeho polygamná rodina bola súčasníkmi chápaná ako "chvályhodný doklad jeho mužnosti, schopnosti a postavenia" (23).

O Muhammadovi vzniklo mnoho legiend, zapisovali sa taktiež prorokové ponaučenia a zprávy o víťazných bitvách - z týchto základov vznikala síra - životopis, najrozšírenejšia je tá ktorú napísal Muhammad Ibn Ishaq. "Život Muhammadov sa stal jednou z najčastejších tém moderného muslimského písomníctva v duchu mnohotvárneho prúdu islámského aggiornamenta tiež poľom bohato využívaným pre projekcie súdobých politických , sociálnych , hospodárskych , filosofických a kultúrnych idejí a snáh". (24)

jedna sa o vynatok z konspektu kvalitneho faktografickeho diela L.Kropáčka "Duchovné cesty islámu"