ISLÁM
(stručné základy)
Arábia bola križovatkou obchodných ciest. Bola spojnicou medzi stredomorskými krajinami, , Babylóniou a Egyptom. Na jednej strane kočovný beduíni na strane druhej semitský usadlíci, vytvárali arabskú kultúru, Arabi odvodzujú svoj pôvod od Abrahámovho syna Izmaela, čo môže rezultovať v názor, že mohli byť monoteistický, ale neskôr sa stali polyteistický, Napríklad významné božstvo Hubal (sýrskeho pôvodu) bol uctievaný v Mekke, tri bohyne Al Lat, Al Uzza, Manát (vyhlásil neskôr Mohamed za Allahove dcéry), Urrá, Wadd Suvá, Jagúth, Ja' úq, Nasr dokazujú predislamský polyteizmus, ktorý bol však tiež aj ovplyvnený židovskými a neskôr kresťanskými prvkami.
MOHAMED
roku 570 po Kristovi, sa narodil Abdallahovi z kmeňa Qoreišov a Amine z rodiny Banu Zuhra, syn Muhammadun. Otec mu zomrel po narodení, vo veku 6 rokov matka, neskôr umrel aj jeho dedo Abd–al-Muttaliba, až sa ho ujal strýc Abú Tálib, Živil sa stážením tiav. Vdova po bohatom kupcovi Chadídža o 15 rokov staršia, ho prijala do služieb, nesôr si ho vzala za muža, s ktoro žil až do jej smrti v monogamii, až keď bo starý žil s vicerými ženami (okolo 17). Obaja sa považujú za duchovných rodičov islamu a k jej menu pripájajú titul „ummu-l-mu minín“ (matka veriacich). Mohamed mal s Chadžídžou dcéru Fatimu, ktorá sa vydala za Ali-ho.
Tento bezvýznamný kupec v 40 rokoch prišiel k presvedčeniu, že je povolaný byť prorokom. Spočiatku o tom nebol presvedčený, ale opakovalo sa mu videnie , kt mal okolo r. 610 po Kr. na hore Hirah, kde k nemu prišla postava a židala ho : „ Hlásaj v mene Pána, ktorý stvoril človeka! Hlásaj, lebo tvoj Pán je dobrotivý.“ Chadžídža ho posliňovala v jeho prorockom poslaní. Nové náboženstvo začal šíriť medzi obyvateľmi Mekky, ako mierumilovné náboženstvo, ktorého prví zástanci boli : prorokov prepustenec Zaid, kupec Abu Bekr, synovec Ali, silný Otmar a j štátnicky nadaný Omar. Prvú moslimskú obec tvorili aj niektorí blízki a niekoľko spoločensky úplne bezvýznamných a prostích ľudí. Reakcia na jeh aktivity vyvolala v kmeni Qoreišou nepriazeň, preto sa museli odsťahovať a opustiť vlasť, kedy mu zomrela žena a mecenáš, strýc Abu Talib. Po ich smrti odchádza do mesta Taif, odkiaľ je vyhnaný, Neskôr odchádza do Mekky. Odtiaľ uteká počas júnovej noci 622 tiež do Jathribu, ktoré sa volá Madinatu rasúli-Alláh ( Mesto Alahovo). Arabsky sa tento útek volá hidžra (vysťahovanie sa). V Jathribe sa snažil na svoju stranu získať židovskú komunitu, chcel im zalichotiť, preto predpísal moslimom modliť sa tvárou k Jeruzalemu. Tak ako sa židia modlili tvárou k Jeruzalemu, tak sa spočiatku modlili aj moslimovia v Medíne. Mohamedovi sa nepodarilo obrátiť židov na svoju vieru, nepresvedčil ich. To ho naplnilo nepriateľstvom voči židom. Zmenil smer modlitby smerom k Mekke (podporil to legendou o Abrahámovi, zakladateľovi Káby). Po 6 mesiacoch v Játhribe začína skrytý boj proti Mekke. Začína prepadávať ich karavány a podnikať lúpežné výpravy, čo viedlo k bitke pri Bedr r. 624, kde boli porazení. Bitka na vrchu Uhud sa skončila víťazne pre Mekčanov, ktorí hnali Medínčanov až po brány mesta.
Po príchode do Mediny začína upevňovať svoje náboženstvo.Aby si získal spojencov oženil sa s dcérami spojencov, Abú Bekra a Omara, ale tiež aj s dcérou svojho nepriateľa Abú Sufjána, čím si zabezpečil pripravenie pôdy v Mekke. Aj keď bola Mekka dlho nepriateľom Mohameda, na základe prímeria r. 628 Qoreišiti dovolili Mohamedovi prístup do mesta. 632 Mohamed dokončil svätú ppúť ku Kábe. Dovtedy premohol židov. Keď ukončil púť v Mekke, vrátil sa do Mediny, ochorel a 8. 6. 632 zomrel. Bol prvý úspešný náboženský reformátor v arabských krajinách.
KORÁN
Je svätá kniha islamu. Má 114 kapitol, kt sa nazývajú súrami. Prvá časť koránu sa volá hudán(rukoväť), druhá furqán(rozdeľovanie). Súry sú delené na verše, nazývané aja. Po Mohamedovej smrti vznikla potreba kompletizovať, zapísať výpovede, a ustáliť text svätej knihy. Zaid ibn Thábit zostavil zbierku, ktorá bola uznaná. Korán má 6211 poťažne 6236 veršov.
Zvyklosti, spôsoby a činy proroka sa nazývajú Sunna. Je to vlastne prax prvých desaťročí islamu. Suna je smerodajný výklad nejsných slov Koránu. Korán a Súna sa doplňujú. Sunna by sa mohla zaobísť bez Koránu, no Korán bez Sunny nie. Allah je spojený s koránom, Mohamed so Sunnou.Podľa Sunny sú nazvaný ortodoxný moslimovia ahlu-' sunna – sunniti.
Prvotní moslimovia sa riadili priamimi direktívami Mohameda. po jeho smrti bolo nutné prepracovať systém.
Princípy moslimskej viery tvorí hadíth – podanie tradície , ako ju zbierali, hodnotili, klasifikovali učenci. Fíqh – právna moslimská literatúra, moslimský právny systém vyvinutý z Koránu a tradície. Hadíth obsahuje aj výroky : „Môj zbor nikdy nebude súhlasiť s nesprávnou náukou.“, „rozličné názory v mojom zbore sú znamením Božieho milosrdenstva“, ktoré dali názor ideovej platforme, že veriaci moslimovia v podstate vždy zachovávajú jednotu viery.
Tavhíd, alebo Božia jednotnosť tvorí predpoklad islamu, ako monoteistického náboženstva.
„LA iláha illá- 'lláh“ – Niet Boha okrem Alaha
„Huva- 'lláhu ahad“ – Alah je Boh jediný
Islam uznáva ako prvého v rade prorokov, Adama, ktorý sa po svojom páde obrátil k Aláhovi, ten sa nad ním zľutoval, dal mu prvé zjavenie, kt. sa tradovalo po prorokoch, až na Mohameda, kt. bol posledný. Podľa šíítskej náuky proroctvo pokračuje ďalej z imáma na imáma v potomstve Alího. 6 najvýznamnejších prorokov : Adam, Noach, Abrahám, Mojžíš, Ježíš a Mohamed. Uznávajú aj prorokov 2ho stupňa : Dávid, Jákob, Jozef a Jób. Prorokov, ktorých posielal Allah národom, aby ich odvrátil od zlej cesty : Sálih, Húd, Thámúd a iní.
Dadar, taddír sa zakladá na viere, že nič na svete sa be Allahovej vôle nedeje. Človek na tejto vôli nemôže nič zmeniť. Preto hovoria mohamedáni „In šá 'a lláh“, - ak bude Allah chcieť
5 základných pilierov náboženstva :
1. Šaháda – vyznanie viery, krátka formulka, kt sa recituje : „Lá iláha illá-'llahu va Muhammadun rasúlulláh“ – Niet Boha okrem Allaha a Mohamed je posol Allahov, jej vyslovenie znamená, dôkaz veriaceho moslima.
2.Salát – modlitba. Každý veriaci moslim sa je povinný modliť 5 krát dennepri východe slnka, dopoludnia, popoludní, počas západu slnka a v noci. Mezzin z minaretu zvoláva k modlitbám. Predstavuje rad špecifických úkonov. Môže sa konať na každom mieste, ktoré zodpovedá zákonnému predpisu čistoty. Modliaci v mešite zaujmú polohu tvárou k imámovi, v smere, v ktorom je postavená mešita, teda smerom k Mekke. Mimo mešity si veriaci ohraničí posvätné miesto k vytvoreniu svätyne, tak, že si kľakne na zem a dotkne sa čelom zeme. Keby miestom prešlo niečo, napr myš, alebo mucha, je miesto znesvetené a obrad modlitby sa musí konať znovu. Aby sa zaistila zákonná čistota, veriaci používa modlitebné koberce.
3.Zakát – almužna. Veriaci je povinný rozdávať almužny, podľa presných pravidiel. Z almužienje vo veľkej miere financovaná svätá vojna islamu džihád.
4. Saum –pôst. Pôst má okrem očistnej aj výchovnú funkciu. Mohamed určil rituálny pôst na mesiac ramadán, čo je začiatok každoročného lunárneho mesiaca, keď výde nový mesiac na oblohu, ak ho dvaja verný spozorujú v mesiaci ramadán, podľa miestnych zvykov ho ohlásia. Do západu slnka musia dodržiavať prísny pôst, až potom mu je dovolené, čo nesmel počas dňa. Od 14 rokov sa dodržiava tradícia pôstu. Ramadán končí prvého dňa nasledujúci mesiac.Idu–l-fitr je sviatok prerušenia pôstu, je to zároveň veľká oslava, ktorá trvá tri dni.
5. Hadžž – svätá púť, je dôležitý pilier islamu, ktorý zaväzuje každého moslima vykonať ju aspoň jeden krát počas života. Má ceremoniálno-rituálny charakter, kt sa skladá z mnohých prvkov, vykročenie pravou nohou cez prah domu, sakralizačné obrady pred Mekkou , oblečie si ihrám- biele rituálne rúcho, potom prinesie do svätine v Mina obeť Allahovi. Po príchode do Mekky sa dostaví sa do mešity, pravou nohou prekročí prah hlavného vchodu, aby mohol ísť ku Kábe pobozkať svätý kameň, keď 7 krát obíde okolo Káby, pomodlí sa a nasleduje beh medzi dvoma kopcami. pútnik vychádza inou bránou, vykonávajúc obrady, recitujúc citáty z Koránu. Potom sa môže desakralizovať, pričom si oholí hlavu na znak toho, že sa dostal do normálneho stavu. niekedy je táto púť doplňovaná púťou do Mediny a Jeruzalema, do Omarovej mešity.
Šiíti – nasledovníci Alího, ktorého uznávajú ako najväščiu autoritu. Podľa nich bol Ali poverený nástupnictvom od Mohameda, lebo v jeho osobe a potomstve existuje osobitná emanácia božstva, podstata, ktorá ich určuje za imámov. Imámov je 12. Posledný z nich Mahdí Sáhibu-z-Zamán, nezomrel iba sa ukrýva, aby s avrátil, pretože, stále je nutná prítomnosť imáma vo svete a po vzore Alího každý zomrel martýrskou smrťou.
Jednotlivci ako Al-Aš'ari, alebo Al Ghazali významne ovplyvnili vývoj islámu.
Na svete je asi jedna miliarda mohamedánov.

Takto som to spracoval ja...aj s hrúbkami....z rôznych zdrojov