cwbe coordinatez:
101
792011
1584777
2028592
2117007

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::2
show[ 2 | 3] flat


Nechcem sa priet o slovicka, ale rozmyslam nad spojenim "radikalne ponaty empirizmus". Mozno sa tak fenomenologia javi z hladiska tradicnych ucebnicovitych schem. V pripade povodneho husserlovskeho projektu vsak islo asi o uplne novy typ ontologie, ktory sa snazi nahliadat podstaty bez ohladu na ich vztah k "subjektu" ci "objektu". Husserlovska fenomenologia sa snazila byt "anti-empiricka" - co znamena, ze pod "empiriou" chapal Husserl material, s ktorym pracuju specialne vedy, no ktory je zatazeny generalnou tezou (nanosy pozitivizmu)... Termin "radikalne ponaty empirizmus" tak mozno nie je prave stastnou charakteristikou fenomenologie... Alebo...?




000001010079201101584777020285920211700703843806
xado
 xado      31.03.2008 - 16:08:17 (modif: 31.03.2008 - 17:01:12), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Klasická metafyzika sa snažila ísť za to, čo je bezprostredne dané a prenikať k príčinám - k princípom, na ktoré usudzujeme, ale ktoré nám už v našej bezprostrednej skúsenosti nie sú dané. Naproti tomu pozitivizmus chcel zostať u toho čo je nám bezprostredne dané iba v rámci empírie (zmyslového poznania).
Fenomenológia zaujíma také stanovisko, ktoré je na prechode medzi oboma prístupmi. Husserl chcel takisto zostať iba pri popise toho čo sa bezprostredne javí, t.j. pri popise fenoménu, ale fenomény nemali byt obmedzené iba na empirické. Preto v úvodzovkách "radikálne chápaný empirizmus".

00000101007920110158477702028592021170070384380603916495
súdruh Kilián
 súdruh Kilián      24.04.2008 - 12:51:41 , level: 2, UP   NEW
vysvetlenie je ok, len mi islo o tie slovicka - Husserlova radikalita sa mi zda v spojeni s "empirizmom" akoby menej radikalna,ucesana, akoby sa skor zahalovalo to, o co mu naozaj islo.A ak ide o slovicka, neznamena to, ze ide o drobnost: tak ako napr. heidegger zamerne nepouziva vyrazy ako "clovek", "priroda" aj "skusenost-empiria" prave preto lebo su zatazene istymi vyznamami a uz pri ich pouziti sa dostavame na podu urciteho predsudku