Tri roky po jeho smrti - dovolim si bez jeho suhlasu uverejnit sem nieco z jeho tvorby.





Július Satinský
Tristo hrmených
aj s demokraciou !


Tristo hrmených aj s celou našou demokraciou! Nevidím to zle. Antikomunistická inteligencia nášho národa sa začína správa? ako komunistická. V tejto etape je to prepotrebné. Jednoduchšie povedané: v posttotalitnej politike treba v tejto chvíli načas bojova? za demokraciu s neslušnými neslušne. Komunisti sú už desa?ročia dobre zorganizovaní, a keby teraz vyhlásili petičnú akciu, tiež by mali ľudí, ktorých by nasadili k stolíkom na námestiach s podpisovými hárkami a tiež by nazbierali pre svoj návrh 350 000 podpisov. Čo je na tom neslušné? To – že nejde o predmet referenda. Ide o ukážku smelosti. O manifestáciu organizačnej schopnosti istej časti občanov rovnakého presvedčenia. Od začiatku vyhlásenia petičnej akcie o priamej voľbe prezidenta som neprikladal význam samotnej otázke na petičnom hárku. Bol som zvedavý, či ľudia spozornejú a podpíšu hárok. Príčina podpisu? Aby som sám sebe manifestoval, že nemám strach. Je neslušné podpisova? niečo, čomu ani poriadne nerozumiem. Komunisti nám núkali voľakedy podpisova? fond solidarity pre Vietnam, kondolenčné hárky pri úmrtí Stalina...tiež to bolo od nás neslušné. Podpísal som kondolenciu k úmrtiu, hoci som vôbec nebol smutný. Podpísal som ju, aby mi dali pokoj. A teraz tých vyše 350 000 ľudí podpísalo, aby nedali pokoj. Vliezol mravec slonovi do chobota. Tristo hrmených! Pozrime sa na mravca! Takej ozrute prejde znútra po sliznici. Je to od mravca poriadna neslušnos?. Veď to slona musí svrbie? !

Nevidím to s tou našou demokraciou zle. Svitá. Demokracia klope na okno. Občan spozornel: “Kto búcha nadránom na moje okno?” Ľaľa – občan sa nebojí v pyžame prejs? k oknu a vyzrie? (zatiaľ len spoza rolety), kto klope na okno. Teraz ide o to, či vpustí tú fešandu. Na Slovensku je plno takých ľudí, ktorí by sa najradšej od okna vrátili pod teplú perinu a nijakú fešandu nevpúš?ali. Aby mohli dospa? sen o pevnej ruke. Aby mohli počka? pod perinou, až ich niekto zasa vyženie na panské...

Priznávam sa: obe možnosti sú lákavé. Aj vpusti? fešandu, aj zaliez? pod perinu. Lebo keď vpustím DEMOKRACIU do domu – budem musie? s ňou obcova?. To už je v prírode tak. Občan musí s demokraciou obcova?. Treba vymyslie? taktiku, aby mu demokracia bola po vôli. Tristo hrmených do demokracie! Ona totiž robí drahoty. Demokracia nie je radodajná. A keď sa vám už nakýbľuje do domu a máte ju – začne diktova? svoje dos? nemiestne zvyky. Teda nemiestne v postkomunistických krajinách. Tristo hrmených do novinára! Môže by? zvedavý a všetečný! Môže o mne zverejni?, že som zlodej, nactiutŕhač, podvodník! A pritom som predseda, podpredseda alebo minister! Odkiaľ to vyšparchal, že som išiel lietadlom na ples? Čo je ho do toho, že som bol komunista? Veď aj sused bol! Čože??? Mne riaditeľovi televízie budú koncesionári diktova? čo mám vysiela?? Veď sa tomu nerozumejú! Nech zaplatia koncesiu a nech držia hubu! Pre neprebudeného občana, ktorý rád dlho a výdatne spí, je Demokracia dos? otravná spolubývajúca. Celý deň bude vymýšľa? všelijaké pravidlá slušnosti! A pritom, druhá možnos?, sen o PEVNEJ RUKE, nie je až taký nereálny. Pevná ruka ma síce vytiahne spod periny, vyženie na panské, ale môžem na ňu doma nadáva?. Na demokraciu aby sa človek celý deň škeril – ako že ju ľúbi... A pritom robí drahoty! Je zažiadaná, ale kladie si podmienky. Pevná ruka má len jednu podmienku: drža? hubu a krok. A veď ja vlastne ani nemám, čo by som povedal, ja môžem drža? krok...

Obe možnosti sú lákavé. Aj vpusti? DEMOKRACIU, aj dospa? pod teplou perinou komunistický sen o pevnej ruke. V tomto štádiu ide o to, ktorú možnos? si vyberie inteligencia. Lebo – čuduj sa svete – pri všetkej jej intelektuálnej sile ňou tiež lomcujú len tieto dve možnosti. Tvária sa síce, že majú nejaké zadné dvierka – ale tie vedú tiež len pod perinu alebo do náruče tej studenej demokracie.

Tristo hrmených, to som vám zabudol poveda?, že demokracia je studená. Je na nás, aby sme ju rozpálili. Ale to sa nedá za dve noci – ako keď v zime prehrievate pecou chalupu. V demokracii začne by? teplo a útulno po určitom čase. Ručím vám za to, že o dvesto rokov tu bude ako vo Švédsku. Tak nebuďte skeptickí, tristo hrmených! Apropos – nebudem spokojný, kým týchto 300 hrmených fejtónov nenapíšem tristo.

nielen za toto ti patri respekt nas vsetkych.
!!!!