Podobnu otazku by si si mohol klast pri (skoro) kazdej filozofii, ako mozno zaujat jej postoj a podrzat si ho. Husserl je vo svojom tazani nanajvys aktualny, dobre si uvedomuje, to co ty len citis a totiz rozpor, ktory vladne sucasnemu vedeckemu svetu. Popisuje jednotlivosti "sucna", no zabuda a zaznava "bytie" Taka rozpoltenost sa musi nutne odrazit i v cloveku, je neschopny ponimat seba a svet v celistvosti. V Antike bola situacia ina, clovek - filozof ale i vedec sa vztahoval k svetu ako k celku, vedel ho tak ponimat a uvazovat o nom. A ako ti tym odpovedam na svoju otaku: ide mu o bezprostrednejsi vztak ku svetu a kde je bezprostrednost, tam je dynamickost / statickost.

Vysvetlim: V podstate uvazujes v strukturach, na ktore Husserl utoci. V tradicnej filozofii mozeme hovorit o subjekt objektovom vztahu, o vztahu statickeho subjetku k dynamickemu svetu. Husserl sa vsak pyta: Odkial mozem vediet, komu prislucha dynamickost a komu statickost ak jedine co pred sebou vo svojom uvazovani mam je vnem, nejaky zmyslovy prezitok. Tym Husserl zacina: neobracia sa k istote myslenia ale k chaosu vnemov a v nich sa snazi objavit struktury a pripisat ich na vrub transcendentalenho subjetku. A dalsi dovod preco u Husserla nie je na mieste hovorit o statickom mysleni je fakt aky velky problem je vobec pre Husserla to, ze v nasom vnimani vyvstava nieco ako predmet: celistve a transcendentne (javiace sa ako existujuce mimo nas)