Re: prax :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re: prax
template:	4
parent:	prax
owner:	xado
viewed by:
created:	14.12.2005 - 08:19:39

cwbe coordinatez:
101
792011
1584777
2028592
2030869
2030941

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

nuz, kontemplativny pristup jednoznacne - ale ak sa fenomenologickym pohladom (presnejsie zaujatim fenomenologickeho postoja) divame na problematiku ludskeho jednania, tak sa pohybujeme v tzv. "praktickej filozofii" (fil. hodnot, moralna teologia, mravne hodnoty, kulturne hodnoty...) - imho je ale otazne, ci ma prakticka filozofia realny dopad na istotu ludskej mravnosti a stastia / historia jasne ukazuje na zasadnu suvislost medzi pokrokom vied a teoretickej filozofie, avsak nezda sa, ze by ludia boli viac ci menej mravni a stasntejsi ako kedykolvek predtym ;)

00000101007920110158477702028592020308690203094102032401

no, mne prave neslo o "prakticku filozofiu" (tym som myslel tie navody na zivot ;). napriek tomu thx, dozvedel som sa to, na co som sa pytal. problem trochu vidim v tom, ako sa da zaujat fenomenologicky postoj voci praxi, to mi pripada tak protirecivo -- nazeravy (staticky) postoj na prakticke (dynamicke) konanie. da sa z praxe vystupit a zvonka sa na nu kontemplativne usmievat?

0000010100792011015847770202859202030869020309410203240102033344

Podobnu otazku by si si mohol klast pri (skoro) kazdej filozofii, ako mozno zaujat jej postoj a podrzat si ho. Husserl je vo svojom tazani nanajvys aktualny, dobre si uvedomuje, to co ty len citis a totiz rozpor, ktory vladne sucasnemu vedeckemu svetu. Popisuje jednotlivosti "sucna", no zabuda a zaznava "bytie" Taka rozpoltenost sa musi nutne odrazit i v cloveku, je neschopny ponimat seba a svet v celistvosti. V Antike bola situacia ina, clovek - filozof ale i vedec sa vztahoval k svetu ako k celku, vedel ho tak ponimat a uvazovat o nom. A ako ti tym odpovedam na svoju otaku: ide mu o bezprostrednejsi vztak ku svetu a kde je bezprostrednost, tam je dynamickost / statickost.

Vysvetlim: V podstate uvazujes v strukturach, na ktore Husserl utoci. V tradicnej filozofii mozeme hovorit o subjekt objektovom vztahu, o vztahu statickeho subjetku k dynamickemu svetu. Husserl sa vsak pyta: Odkial mozem vediet, komu prislucha dynamickost a komu statickost ak jedine co pred sebou vo svojom uvazovani mam je vnem, nejaky zmyslovy prezitok. Tym Husserl zacina: neobracia sa k istote myslenia ale k chaosu vnemov a v nich sa snazi objavit struktury a pripisat ich na vrub transcendentalenho subjetku. A dalsi dovod preco u Husserla nie je na mieste hovorit o statickom mysleni je fakt aky velky problem je vobec pre Husserla to, ze v nasom vnimani vyvstava nieco ako predmet: celistve a transcendentne (javiace sa ako existujuce mimo nas)

000001010079201101584777020285920203086902030941020324010203334402034036

thx, zda sa mi, ze to uz chapem lepsie. k tomu subjekt-objektovemu vztahu: myslim, ze napr. u Marxa (ako u "traicneho filozofa") celkom neplati, ze subjekt je staticky a objekt dynamicky, tam su v inom vztahu ako "v tradicnej filozofii". ale to sem nepatri. este raz vdaka.

00000101007920110158477702028592020308690203094102032401020333440203403602117053

Nemyslim, ze sa "nahliadanie" (theoria) hned musi spajat s akymsi kontemplovanim v zmysle necinneho pozerania do steny, introvertneho halucinovania, rezignaciou na zmenu sveta... Nazerat "veci same" neprekryte vrstvami predsudkov, teda cosi, o co sa snazil Husserl, je podla mna implicitne aj politicka zalezitost s ovela zaujimavejsim dopadom ako vonkajsie "konanie". Mozem sa "angazovat" aj v sebe samom...
Aj Marx roky teoretizoval v akych spolocensko-historickych utvaroch sa realizuje praca.