samozrejme ze so seizmickym zatazenim sa rata, musis ratat so vsetkymi zatazeniami ktore posobia na konstrukciu, alebo na nu mozu posobit, nepocita sa len s tymi ktorych vplyv na konstrukciu je zanedbatelny. so seizmickym zatazenim sa pocita dokonca aj na slovensku, co ludia vacsinou nevedia;) seizmicke zatazenie mozno povazovat za mimoriadne zatazenie, lebo sa predpoklada ze konstrukcia sa s nim stretne len par krat za svoju zivotnost.

Osoby ktore pouzivaju budovu tvoria vlastne jej uzitkove zatazenie, do ktoreho patri napr nabytok, pri skladoch tovar, na mostoch dopravne prostriedky atd. Ludia chodia kazde rano do prace, presuvaju sa z miestnosti do miestnosti. Ty podla ucelu stavby stanovis predpokladane uzitkove zatazenie to pouzijes vo vypocte a uvedies do technickej spravy. Ak sa stane napr ze niekto kupi administrativnu budovu, v ktora je navrhnuta na male uzitkove zatazenie /ludia + nabytok/ a spravi si tam sklad tycovej vystuze do betonu a prekroci tebou uvedene zatazenie v technickej sprave, ak dojde k havarii, ty ako statik si chraneny.
Dolezitost konstrukcie mozes zohladnit jej navrhovou zivotnostou. Pozemne konstrukcie /bytove domy, rodinne domy.../ maju zivotnost 50rokov, inzinierske 100rokov /mosty, nadjazdy.../ aj ked vyznamne pozemne stavby sa navrhuju tiez so zivotnostou 100rokov /napr vyskove budovy/
no a od toho do ktorej kategorie stavbu zaradis sa menia koeficienty. zivotnost si nepredstavuj tak ze po 50tich rokoch sa dom zruti. tych 50rokov je len doba, pocas ktorej by konstrukcia mala sluzit na svoje ucely bez vacsich oprav. takze ak po 50tich rokoch modernizacia, renovacia a ide sa dalej
btw nepracujem ako statik, som len student na stavebnej fakulte, ktory absolvoval par tazsich predmetov;)