cwbe coordinatez:
866
1551575
63561
1848613
1849577
1849636
1849694
1850429
1851828

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
1 ❤️


show[ 2 | 3] flat


vidim ze o navrhovani nosnych prvkov nemas ani sajnu, tak sa ti to pokusim vysvetlit:)

najprv si spocitas zatazenie, ktore na nosny prvok posobi. stale zatazenie sa deli na vlastnu tiaz nosnej konstrikcie a a vlastnu tiaz nenosnej konstrukcie (priecky, podlahy a pod). premenne zatazenie sa deli na uzitkove a klimaticke (sneh, vietor). mimoriadne zatazenie je napr výbuch, náraz vozidiel, lietadiel;)

takze uz pozname rozdelenie a teraz ti ukazem ako sa rozdeluje prispevok kazdeho z tychto zatazeni vo vypocte. kazde zatazenie ma charakteristicku-Fk a navrhovu-Fd hodnotu. pricom Fd=Fk*gammaf , gamma f je parcialny sucinitel zatazenia, ktoreho hodnoty su /pre zjednodusnie/ 1,35 pre stale zatazenie a 1,5 pre premenne. Fd nosneho prvku = suma zatazeni prenasobenych prislusnym gamma f

takze uz sme vypocitali zatazenie na ktore budeme posudzovat nosny prvok. musime teda zistit prislusnu pevnost daneho materialu podla toho ako je prvok namahany. tlak, tah, ohyb, smyk... napr pevnost v tlaku pri zb konstrukciach sa urcuje v laboratoriu kde pri danej triede betonu nameraju na kocke 150x150x150mm alebo valci 150x300mm /podla normy/prislusne hodnoty. meria sa az do porusenia vzorky.
Jednotlive pevnosti sa samozrejme odlisuju.Kazdy material sa niekde musi vyrobit a pri vyrobe nikdy nie su vsetky prvky rovnako pevne, takze sa musi vypocitat zarucena pevnost, ktoru prvok urcite dosiahne. Preto sa spravi histogram pocetnosti vyskytu jednotlivych hodnot pevnosti nameranych na vzorkach. Na subore vysledkov s malym rozptylom hodnot sa vyjadri maximalna pocetnost vyskytu pevnosti daneho prvku. tato hodnota sa nazyva Fcm -priemerna pevnost z ktorej sa vyjadri Fck=charakteristicka pevnost, pod ktoru neklesne skutocna pevnost prvkov vo viac ako 5 percentach pripadov. to by ale stale nestacilo pretoze by nam 5% prvkov nevyhovelo. preto si este vyjadrime navrhovu pevnost betonu Fcd=Fck/gama f
pricom gamma f je dielci sucinitel zatazenia = 1,5.

Pre medzne stavy unosnosti sa dimenzuje na navrhove hodnoty, pre medzne stavy pouzivatelnosti /overovanie priehybov napr./ sa navrhuje s charakteristickymi hodnotami.

vsetky sucinitele, su statisticky vyjadrene na
zaklade priemerneho ubytku obyvatelstva. takze pravdepodobnost nedosiahnutia
zarucenej pevnosti nosneho prvku je rovnaka ako pravdepodobnost ze ta zrazi
auto, padnes do kanalu alebo sa zabijes inym sposobom;)
divne,ale funguje to:)

btw sucinitele som uvadzal ako presne hodnoty, no vskutocnosti to tak nieje. uvadzal som iba najpouzivanejsie hodnoty. vskutocnosti je kazdy sucinitel vyjadreny bud ako premenna, alebo ma viac hodnot urcenych podla tabuliek v urcitych intervaloch, napr podla materialu /uvadzal som zelezobeton/, velkosti stavieb, ich pouzitia alebo vyznamu.

dufam ze si pochopil ze technicka norma, mimochodom toto je EC teda europska norma, neudava vynasobit zatazenie cislom 10;) a keby aj ktore zatazenie by si nim vynasobil? ako statik by si toho asi moc nenaspal:)

ak by si mal zaujem pozriet sa na tuto problematiku blizsie, mozem ti poskytnut stovky stran literatury, v ktorej sa medzi inymi dozvies aj to ake zatazenie je este schopne preniest lano na vytahu na ktorom je napisane 250Kg, aj ked v podstate postup som ti uz napisal;)




00000866015515750006356101848613018495770184963601849694018504290185182801852196
lemonxd
 lemonxd      14.08.2005 - 20:26:10 , level: 1, UP   NEW
k tejto diskusii sa rad neskor vratim, skutocne nemam momentalne az take vedomosti z technickej praxe .. ale predpoklady z ktorych som vychadzal v mojom tvrdeni odniekial mam - len neviem ci som ich spravne napisal - podla mna ide o 10x predpokladaneho zatazenia stavby (preto to porovnanie z vytahom).. neviem nakolko pravdive, ale to si overim/zistim..

btw dovol otazku, pracujes ako statik?
respektive odkial mas tieto udaje a co vsetko zahranaju (samonosnost konstrukcie - ok beriem, dynamicke zatazenie - vietor, sneh, vpodstate akekolvek vplyvy pocasia /aj slnka atd./, seizmicke zatazenie - ?, popripade nejake ostatne konstrukcen zatazenia - odvedenie vplyvu hmotnosti z nenosnych na nosne konstrukcie atd.; lebo nejak sa mi tam nevyskytla podmienka 'na kolko osob je tato budova navrhnuta' - podla mna asi najdolezitejsi faktor odhliadnuc od tych prvych dvoch.. asi by bola inak navrhnuta budova pre 50 000 pracovnikov, ktori sa v nej volne pohybuju a inak tovarenska budova pre 2000 ludi) ..

za odpoved vopred dakujem..a este ta poprosim aby si mi tiez, pre moju informaciu, ako som uz pisal vyssie, napisal odpoved na tu moju banalnu otazku - naozaj ma zaujima tvoj nazor..

0000086601551575000635610184861301849577018496360184969401850429018518280185219601852483
pxls.jpg
 pxls.jpg      14.08.2005 - 22:52:52 [1K] , level: 2, UP   NEW
samozrejme ze so seizmickym zatazenim sa rata, musis ratat so vsetkymi zatazeniami ktore posobia na konstrukciu, alebo na nu mozu posobit, nepocita sa len s tymi ktorych vplyv na konstrukciu je zanedbatelny. so seizmickym zatazenim sa pocita dokonca aj na slovensku, co ludia vacsinou nevedia;) seizmicke zatazenie mozno povazovat za mimoriadne zatazenie, lebo sa predpoklada ze konstrukcia sa s nim stretne len par krat za svoju zivotnost.

Osoby ktore pouzivaju budovu tvoria vlastne jej uzitkove zatazenie, do ktoreho patri napr nabytok, pri skladoch tovar, na mostoch dopravne prostriedky atd. Ludia chodia kazde rano do prace, presuvaju sa z miestnosti do miestnosti. Ty podla ucelu stavby stanovis predpokladane uzitkove zatazenie to pouzijes vo vypocte a uvedies do technickej spravy. Ak sa stane napr ze niekto kupi administrativnu budovu, v ktora je navrhnuta na male uzitkove zatazenie /ludia + nabytok/ a spravi si tam sklad tycovej vystuze do betonu a prekroci tebou uvedene zatazenie v technickej sprave, ak dojde k havarii, ty ako statik si chraneny.
Dolezitost konstrukcie mozes zohladnit jej navrhovou zivotnostou. Pozemne konstrukcie /bytove domy, rodinne domy.../ maju zivotnost 50rokov, inzinierske 100rokov /mosty, nadjazdy.../ aj ked vyznamne pozemne stavby sa navrhuju tiez so zivotnostou 100rokov /napr vyskove budovy/
no a od toho do ktorej kategorie stavbu zaradis sa menia koeficienty. zivotnost si nepredstavuj tak ze po 50tich rokoch sa dom zruti. tych 50rokov je len doba, pocas ktorej by konstrukcia mala sluzit na svoje ucely bez vacsich oprav. takze ak po 50tich rokoch modernizacia, renovacia a ide sa dalej
btw nepracujem ako statik, som len student na stavebnej fakulte, ktory absolvoval par tazsich predmetov;)