thus spoke opticky klam in 'Co sa stalo? 11.september 2001' :: Something smarter than us is going to emerge


node:	thus spoke opticky klam in 'Co sa stalo? 11.september 2001'
template:	4
parent:	thus spoke wiro in 'Co sa stalo? 11.september 2001'
owner:	pxls.jpg
viewed by:
created:	12.08.2005 - 22:32:31

cwbe coordinatez:
866
1551575
63561
1848613
1849577
1849636
1849694

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

vsak hovorim ze ten pentagon beriem, ked na nieco padne lietadlo tak to vyzera inak.
ale wtc? v tom clanku hore som nenasiel nic co by ma presvedcilo, skor sa mi to zdalo smiesne. btw na jednej strane hovoris ze budova bola 10x predimenzovana a na strane druhej ze bola zle postavena? ak neberieme ekonomicke hladisko tak si protirecis, ibaze by som ta zle pochopil

0000086601551575000635610184861301849577018496360184969401850464

myslim ze to myslel tak,ze v mediach sa vsetko zvalilo na to ze tie budovy boli zle postavene
aspon tka to bolo v mediach prezentovane co si ja pamatam

000008660155157500063561018486130184957701849636018496940185046401851838

ja si neviem predstavit ako statik obhajuje svoje 10nasobne predimenzovanie konstrukcie pred investorom, ktory chce samozrejme budovu co najlacnejsie. *viete, co keby do vasej budovy narazil cisto nahodou boeing?* investor si vybera statika, ktory vie konstrukciu spravit s pouzitim co najmensieho mnozstva materialu a co najlacnejsim vyrobnym procesom za co najkratsi cas a s najnekvalifikovanejsimi pracovnikmi. kvalifikovanych by musel predsa viac zaplatit. preto sa napr. v USA spoje ocelovych prvkov nezvaraju ale spajaju maticami. maticu vie zatiahnut hocikto, ale zvaracovi musis dat viacej penazi.

0000086601551575000635610184861301849577018496360184969401850429

no a tam sa mylis, teda ja verim viac tomuto http:/kyberia.sk/id/1849932
inak co sa tyka wtc.. tak si tiez nemyslim ze je to kosher.. ale zas sa na to pozri tak, ze tie veci sa fakt stali.. ludia zomreli, lietadla boli hijacknute = ti co v tom boli nevinne to fakt tak zazili.. a je dost mozne ze za tym bola USvlada, dovodov je dost - odstranene trosky, ohradenie oblasti, znicenie dokazov, ktore mohli pomoct zlepsit konstrukciu n-dalsich budov.. a to s tym 10x zatazenim je normalna technicka norma.. tak neviem o com.. si myslis ze ked je na vytahu dajme to do 250kg tak pri 260kg sa ti trhne lano?(bez urazky, len sa pytam na tvoj nazor)

000008660155157500063561018486130184957701849636018496940185042901851828

vidim ze o navrhovani nosnych prvkov nemas ani sajnu, tak sa ti to pokusim vysvetlit:)

najprv si spocitas zatazenie, ktore na nosny prvok posobi. stale zatazenie sa deli na vlastnu tiaz nosnej konstrikcie a a vlastnu tiaz nenosnej konstrukcie (priecky, podlahy a pod). premenne zatazenie sa deli na uzitkove a klimaticke (sneh, vietor). mimoriadne zatazenie je napr výbuch, náraz vozidiel, lietadiel;)

takze uz pozname rozdelenie a teraz ti ukazem ako sa rozdeluje prispevok kazdeho z tychto zatazeni vo vypocte. kazde zatazenie ma charakteristicku-Fk a navrhovu-Fd hodnotu. pricom Fd=Fk*gammaf , gamma f je parcialny sucinitel zatazenia, ktoreho hodnoty su /pre zjednodusnie/ 1,35 pre stale zatazenie a 1,5 pre premenne. Fd nosneho prvku = suma zatazeni prenasobenych prislusnym gamma f

takze uz sme vypocitali zatazenie na ktore budeme posudzovat nosny prvok. musime teda zistit prislusnu pevnost daneho materialu podla toho ako je prvok namahany. tlak, tah, ohyb, smyk... napr pevnost v tlaku pri zb konstrukciach sa urcuje v laboratoriu kde pri danej triede betonu nameraju na kocke 150x150x150mm alebo valci 150x300mm /podla normy/prislusne hodnoty. meria sa az do porusenia vzorky.
Jednotlive pevnosti sa samozrejme odlisuju.Kazdy material sa niekde musi vyrobit a pri vyrobe nikdy nie su vsetky prvky rovnako pevne, takze sa musi vypocitat zarucena pevnost, ktoru prvok urcite dosiahne. Preto sa spravi histogram pocetnosti vyskytu jednotlivych hodnot pevnosti nameranych na vzorkach. Na subore vysledkov s malym rozptylom hodnot sa vyjadri maximalna pocetnost vyskytu pevnosti daneho prvku. tato hodnota sa nazyva Fcm -priemerna pevnost z ktorej sa vyjadri Fck=charakteristicka pevnost, pod ktoru neklesne skutocna pevnost prvkov vo viac ako 5 percentach pripadov. to by ale stale nestacilo pretoze by nam 5% prvkov nevyhovelo. preto si este vyjadrime navrhovu pevnost betonu Fcd=Fck/gama f
pricom gamma f je dielci sucinitel zatazenia = 1,5.

Pre medzne stavy unosnosti sa dimenzuje na navrhove hodnoty, pre medzne stavy pouzivatelnosti /overovanie priehybov napr./ sa navrhuje s charakteristickymi hodnotami.

vsetky sucinitele, su statisticky vyjadrene na
zaklade priemerneho ubytku obyvatelstva. takze pravdepodobnost nedosiahnutia
zarucenej pevnosti nosneho prvku je rovnaka ako pravdepodobnost ze ta zrazi
auto, padnes do kanalu alebo sa zabijes inym sposobom;) divne,ale funguje to:)

btw sucinitele som uvadzal ako presne hodnoty, no vskutocnosti to tak nieje. uvadzal som iba najpouzivanejsie hodnoty. vskutocnosti je kazdy sucinitel vyjadreny bud ako premenna, alebo ma viac hodnot urcenych podla tabuliek v urcitych intervaloch, napr podla materialu /uvadzal som zelezobeton/, velkosti stavieb, ich pouzitia alebo vyznamu.

dufam ze si pochopil ze technicka norma, mimochodom toto je EC teda europska norma, neudava vynasobit zatazenie cislom 10;) a keby aj ktore zatazenie by si nim vynasobil? ako statik by si toho asi moc nenaspal:)

ak by si mal zaujem pozriet sa na tuto problematiku blizsie, mozem ti poskytnut stovky stran literatury, v ktorej sa medzi inymi dozvies aj to ake zatazenie je este schopne preniest lano na vytahu na ktorom je napisane 250Kg, aj ked v podstate postup som ti uz napisal;)

00000866015515750006356101848613018495770184963601849694018504290185182801852196

k tejto diskusii sa rad neskor vratim, skutocne nemam momentalne az take vedomosti z technickej praxe .. ale predpoklady z ktorych som vychadzal v mojom tvrdeni odniekial mam - len neviem ci som ich spravne napisal - podla mna ide o 10x predpokladaneho zatazenia stavby (preto to porovnanie z vytahom).. neviem nakolko pravdive, ale to si overim/zistim..

btw dovol otazku, pracujes ako statik?
respektive odkial mas tieto udaje a co vsetko zahranaju (samonosnost konstrukcie - ok beriem, dynamicke zatazenie - vietor, sneh, vpodstate akekolvek vplyvy pocasia /aj slnka atd./, seizmicke zatazenie - ?, popripade nejake ostatne konstrukcen zatazenia - odvedenie vplyvu hmotnosti z nenosnych na nosne konstrukcie atd.; lebo nejak sa mi tam nevyskytla podmienka 'na kolko osob je tato budova navrhnuta' - podla mna asi najdolezitejsi faktor odhliadnuc od tych prvych dvoch.. asi by bola inak navrhnuta budova pre 50 000 pracovnikov, ktori sa v nej volne pohybuju a inak tovarenska budova pre 2000 ludi) ..

za odpoved vopred dakujem..a este ta poprosim aby si mi tiez, pre moju informaciu, ako som uz pisal vyssie, napisal odpoved na tu moju banalnu otazku - naozaj ma zaujima tvoj nazor..

0000086601551575000635610184861301849577018496360184969401850429018518280185219601852483

samozrejme ze so seizmickym zatazenim sa rata, musis ratat so vsetkymi zatazeniami ktore posobia na konstrukciu, alebo na nu mozu posobit, nepocita sa len s tymi ktorych vplyv na konstrukciu je zanedbatelny. so seizmickym zatazenim sa pocita dokonca aj na slovensku, co ludia vacsinou nevedia;) seizmicke zatazenie mozno povazovat za mimoriadne zatazenie, lebo sa predpoklada ze konstrukcia sa s nim stretne len par krat za svoju zivotnost.

Osoby ktore pouzivaju budovu tvoria vlastne jej uzitkove zatazenie, do ktoreho patri napr nabytok, pri skladoch tovar, na mostoch dopravne prostriedky atd. Ludia chodia kazde rano do prace, presuvaju sa z miestnosti do miestnosti. Ty podla ucelu stavby stanovis predpokladane uzitkove zatazenie to pouzijes vo vypocte a uvedies do technickej spravy. Ak sa stane napr ze niekto kupi administrativnu budovu, v ktora je navrhnuta na male uzitkove zatazenie /ludia + nabytok/ a spravi si tam sklad tycovej vystuze do betonu a prekroci tebou uvedene zatazenie v technickej sprave, ak dojde k havarii, ty ako statik si chraneny.
Dolezitost konstrukcie mozes zohladnit jej navrhovou zivotnostou. Pozemne konstrukcie /bytove domy, rodinne domy.../ maju zivotnost 50rokov, inzinierske 100rokov /mosty, nadjazdy.../ aj ked vyznamne pozemne stavby sa navrhuju tiez so zivotnostou 100rokov /napr vyskove budovy/
no a od toho do ktorej kategorie stavbu zaradis sa menia koeficienty. zivotnost si nepredstavuj tak ze po 50tich rokoch sa dom zruti. tych 50rokov je len doba, pocas ktorej by konstrukcia mala sluzit na svoje ucely bez vacsich oprav. takze ak po 50tich rokoch modernizacia, renovacia a ide sa dalej
btw nepracujem ako statik, som len student na stavebnej fakulte, ktory absolvoval par tazsich predmetov;)

000008660155157500063561018486130184957701849636018496940185042901850983