Koncosezonne hlasenie (sezony cislo 7):

Zima zacala skoro: 18.Novembra v prachovej ziarskej a den na to v okoli Chlebu ako prvi otvarame sezonu. Na CHPCH nas fanatizmus ocenil chatar gratis horcom. Snehovo vydatny koniec roka so sebou prinasa velke ocakavania a pochopitelne vysoke ambicie. Dufame v stabilne podmienky na zaciatku noveho kalendarneho roka. Opak je vsak pravdou a teplotne nadpriemerny februar-marec kazi plany a dojem so sezony. Niektore z vysnivanych linii vsak vysli, na ine stale cakam; Gypsiho prechod nebol (asi) realny. Skillset konecne posunuty na cierne linie, uz len zlepsit pracu s lanom. Sezonu zatvaram 1.6. (legalnym) zjazdom z Rysov k Czarnemu stawu a prechodom cez Mengusovske sedlo. Na chate pod Rysmi som symbolicky prvym clovekom letnej sezony. Hore sam, s vidmom a lyzami na chrbte vitam leto.

V skratke: Novembrovy powder vo Vratnej a psi alpinizmus na gruni uz v Decembri; "masaker" ziarska s partiou; vianocne prachove laviniste na Kubinke. V januari nas nepekne vyskolil satanov zlab; betonarka v Malej Fatre a prve solidne vyskove metre. Vo februari pletieme z exkrementu bic v kralovskom zlabe a na Slavkaci; Lomnicak z vrchu na otvorenie hlavy a hadky s Kurom. Hincowa Wprost je vskutku najkrajsi zjazd v Tatrach! Marec: "Mauric ma zobral" na prieskumy severnych dolin; s Matom nahodou bludime do Vysneho Kozieho zarezu (55°, 2m sirka na 20metroch!); nezabudnutelny traverz Gerlachu a Kotloveho stitu, a Krcmarov zlab aka "som saturovany"; V aprili Cierna Javorova s Robom; Hlboka orba a lucenie s Fatrou; Czerveny zlab prechodom v totalnej hmle; so sezonou sa lucim luxusnou Rysiou firnovackou















55+k
2024/2025, cakame!

August / September 2023: Slovinsko po druhy krat. Prvy tyzden v Kamniku nam az tak nevysiel. 2 a pol dna dazda ovplyvnili aktivity a zlahka prehlbili ponorku s D a L. Grintovec a prespatie na Cojzovej koci nam nevyslo, tak ideme aspon na Cesku Kocu. Po 6 dnoch sa pocas presunu do Kranjskej Gory chceme pozriet do logarskej doliny. Waze nas naviedol cez udolie Savinje, spust po zaplavach je neskutocna; pomlete auta, zburane domy, chybajuce cesty...

V Kranjskej Gore na nas caka tyzden gycoveho pocasia. Mangart zo sedla je taky trochu tazsi Rozsutec, cesta do sedla je ale sofersky velka zabava. Hore nadhera, rano este minimum ludi, pocas zostupu uz ale stretavame zasupy.
Dva dni na to, pocas vystupu na Triglav stretavame troch ceskych dochodcov: Jara (72), Mira (63) a Peta (65). Su to totalni borci, takto by som rad este fungoval v ich veku. Jara ma sice starecky tras ked si nesie pivo (alebo caj), ale na "ferrate" z Kredarice je suverenny. Vymiename si cisla, ze sa vecer vidime na pive, ale uz o par hodin nam volaju s tym, ze im to bude trvat dlhsie ("hele Jura, nas chytli kolena")., tak im bookujeme ubytko a vidime sa na druhy den. S Adou sa smejeme, ze sme sa mohli kludne zakecat s inymi cechmi, ale najviac nam sadli penzisti. Highlight vyjazdu [=

Z extremne precenovaneho Bledu potom radsej utecieme na nase oblubene kupacie miesto na Bohinjskom jazere. Posledny den si dam solo vyjazd na Prisojnik cez Kopiscarevu pot. K tomu vsetkemu vela jedla a este viac pitia. Skvele, snad sa este niekedy vidime Slovinsko!










Fotky su z Mangartu
~

Toto by som si s odstupom casu rad poznacil. Takto pred rokom: promo fotenie gravel bikov Kellys Soot v Alta Badia. Polsko-slovenska posadka Andrej, Piotr, Milosz, Bajza a ja. 5 dni gycoveho pocasia, skoreho vstavania, trochu jazdenia, polskych memeciek, a vela zabavy.









Foto Piotr Staron

Koncosezonne hlasenie (kedze za dva dni uz oficialne zacina letna sezona):

Cim viac vyskrtavam veci z wishlistu, tym viac ich tam pribuda. Cim viac som v terene, tym viac si vsimam linie, ktore na mna uz z dialky zmurkaju. Novych Tatranskych zarezov sice pribudlo vela, no podvedomie aj tak hovori, ze sa dalo ovela viac (a stale bezpecne). Mnozstvo vyjazdov ovplyvnili vykyvy pocasia, medziludske vztahy a ciastocne aj nechut partie pustat sa do novych veci. Aj preto sa na prieskumy oplati niekedy vydat solo. Zaverecny vyjazd s RG a Mauricom bol perfektnou ceresnickou na torte.

Snehovo biedny december zachranuje Ziarska dolina bike & ski stylom na prelome rokov; parchant team realne utoci az v januari: Koprovsky; Belske zlaby kartukar; psi alpinizmus s Adou (PG v powdri a Stranik!); Niseko pod Malym Krivanom, Rozsutec z vrchu; decentne zaciatky prace s lanom v dracej branke; Prostredny hrot a sedielko v drobnej vezi solo; Javorak sivym zlabom; parta pod Palcom (namiesto Gerlachu - lebo panduri) a Paliho memorial; Stolarczykowo sedlo a grcajuci JJ na ciernej galerii; Čubrina a exkluzivne Rysy juhozapadom solo; Bachledova strbina do Medenej kotliny s R a M









52+k
2023/2024, cakame!

Svadba na vychode bude zabava, thay said:

Pod Tatrami striedam za volantom Adu, ta na pumpe mieri k chladnicke a vybera flasu ruzoveho vina. Boris sa najskor tvari ostychavo, ale nakoniec sa podvoli. Dva dni nejedol a hlad je predsa prezleceny smad. Za Dargovom striehnu Secovsky raptori, cez spotify pustame lokalny playlist (rozumej Kandracovcov), rozoberame Egovu skapinajucu karieru (kdesi na namesti udajne hral pre troch ludi) a debaty naberaju na urovni:

A#2:"-vsak zachvilu sme tam, to uz pojdeme len cez taketo dedinky"
Ja:"-to su Michalovce..."

V MI nakoniec stojime, mame sa stretnut s LM posadkou na pizzu, pretoze obcerstvenie je naplanovane az na neskor. Pizzeria ma byt "len nejaky mensi altanok", v realite je to bizarny osarpany stary PNS stanok/verejne WC s napisom PIZZA ZEMPLIN. Budka vyzera tak, ze sa moze kazdu chvilu zosunut a drzi len silou vole. Vskutku necakany Genius loci, outdated reklama, ale lokalne ceny nas odrovnavaju a pizza je celkom OK.

Na Sirave som prvy krat, pre mna zabavne dekadentne miesto. K hotelu, kostolu a celkovo k vode je zakazdym pristup cez polorozpadnute stanky, staveniska a rozne architektonicke skvosty. Greckokatolicky obrad je ale velky zazitok: cele to znie ako rapovy muzikal, ktory bolo treba casovo skratit o polovicu, no obsah ostal povodny (Reci o zene co ma byt plodnym vinicom v dome included). Knaz ma flow, choristka mu sekunduje. Padaju vtipy o tom, ze by sa sem Ego mohol ist poducit.

Na svadbe som jediny, co sa nepozna s nevestou a zenichom. Ostatni zartuju, ze cakaju ohnostroje, holubice a podobne okazale sialenosti a ja neviem nakolko si robia srandu a na kolko to mam brat vazne (svadobny Rolls Royce mi ale mohol napovedat). V prvej casti programu sa strieda ludovkova kapela a prichadzaju nejaki mladici s vlastnym aparatom. Hadame, ci to bude SKA, alebo rockovy cover band. Nakoniec sa z toho vykluje Cekovsky a band (takze ciastocne cover band). To k tej znesitelnej casti zabavy.
Po skoro dvoch hodinach koncia a nam je jasne, ze sa cela svadba bude podobat malemu hudobnemu festivalu. Na stage neprichadza nik iny, ako majster Ego. Ten ma asi 20minutovy set, ktory zahrnuje pecky: V meste snov, Zijeme len raz a Stokujeme vonku. Zopar svadobnych hosti salie, a refreny spieva s Egom. Pre nasu posadku je to guilty pleasure zabava, dievcata si samozrejme robia selfies. Rozhodne zazitok na cely zivot. Tolko ale k jeho uspesnej hudobnej kariere. Po Egovom sete samozrejme nasleduje ohnostroj, holubice vsak (zial, ci nastastie?) neboli. Kazdopadne decadence at its finest!
Ako bonus vecera za mnou pride nadseny Boris, ze vo fajciarni je Porsche Boy (aka "syn mojho telocvikara Miško" - ten nevystupoval, je len navstevnik) a ma s nim fotku.

Rano sa uz len zbieraju pribehy. Ja s Adou (a Adou#2) sme celkom ok, ja mam navyse ako vyhovorku pred dalsim pitim v plane soferovat. Boris vyzera zabavne a napriek tomu, ze mu uz okolo polnoci nebolo rozumiet, zatvaral hostinu ako posledny. Do izby mu nasackovali nejakeho mladika, co spiac spadol zo stolicky. Ako bonus pravdepodobne neudrzal zvierace (ten mladik). Lucime sa a po ceste pustame Porsche Boya (true lokalny playlist) a spominame na vecer. Criepky z tejto zabavy mi v hlave ostanu asi dlho. Dakujem vychod, nesklamal si!

Koncosezonne hlasenie:
Zavislost prehlbena na maximum. Radost z piatej sezony na chlpatych lyziach vsak ovplyvnilo niekolko udalosti. Palo nas na konci minulej sezony opustil na Zadnej Gerlachovskej lavke, no na vyjazdoch stale citit jeho pritomnost. Radost zo sezony poznamenal aj 24. februar.

Celosezonne nenormalne vysnezena Fatra, ale slabo vysnezene Tatry a prehnity majovy sneh; lavinka v Zihlavinach; perfektny sneh pred pracou 24.2., no s tymi najhorsimi spravami po ceste naspat; Lucansko-Fatransky prechod Ferratou a pokus o prechod Krivanskej MF prekazeny pokazenym zaludkom; nenormalny exportny puder pod MFK a lad co ma vytrestal pod VFK; dva Polske prechody a Jano dva krat zabuda lano (a raz aj sedak); Haute Route s Gerlachovskymi spadmi v top podmienke a zemiakovou brigadou na Terynke; Javorovy stit s inzinierom a veducou; maly sukromny memorial v podmienke v Belskych zlaboch. Dakujem










60+ K vyskovych
Len vsetko je nejake b/w.

Jesen v Tatrach bola super!















Skladam si mozaiku! {all}

Par zapiskov k prekvitajucej zavislosti:
2020/2021 bola silna sezona. Nie snehovo silna, ale na miestne pomery dlha a bohata na nevsedne zazitky. Navyse zvlastne poznacena pandemiou. Na tuto zimu ale budem spominat este dlho. Zatial co zvysok sveta zacinal na umelom snehu, ja som si pockal do konca decembra a vyryval krtince v prachu na Poludnovom Gruni. Potom to nabralo rychly spad.

Zvysok poznamenal sneh nevidanej konzistencie a celkom nahodne spojenia so spravnymi ludmi. Inzinier s Veducou, Bajza s Tomasom, Miso, Palo, kulturny atase Marek a nakoniec legendarny penzista JJ, ktory sa ako prizrak vynoril z hmly na sedle medzi Chlebom a Hromovym.

Vsetky tieto stretnutia priniesli vela zabavy a zopar mudrosti, zvlast sa uchytili tieto dve:
-"Uz som stary na to aby som lyzoval po rozjebanom" | Palo
-"Mam taku zasadu, z Tatier sa treba vracat tak, aby slnko nesvietilo do oci" | Jano (po tom ako sme uz 6 hodin slapali dolinou a vstavali o 2 rano)











Prvy letny zjazd Krivana. Januarove prachy - Majove prachy. Skakane obluky. VSD, MSD, Temne Smreciny, Smrekovica, Derese aj Ziarska (bez ludi). Ranna kava na Zihlavinach v otrasnej kruste, ale s tou najlepsu spolocnostou (S). Nekonecny zlab, Esteticky zlab a Trojzubec. Predrobotny firn na Stohu; Belske zjazdy v top podmienke pri zapade slnka.

70+ K vyskovych, ~680km, ~150h. Legs of steel, heart of stone!
Jebä mi krastne.

"Tiež fungoval ten zvláštny fenomén známy medzi horolezcami, keď sa jeden v „prieseri“ nebojí, lebo si myslí, že ten druhý má veci pod kontrolou, a ten druhý sa tiež nebojí, lebo si myslí, že ten prvý má veci pod kontrolou. Samozrejme, väčšinou ani jeden nemá veci pod kontrolou, ale keďže sú obaja pokojní a nepodliehajú hystérii a stresu, často im to zachráni zdravie či život. Sú to veľmi silné spoločné zážitky, tie na hrane, ktoré tých, čo ich prežili, veľmi zbližujú a spájajú ich do akéhosi večného pokrvného bratstva."

Mišo Diviak ~ Bujón v šumienke

Po stvrtkovych prachoch som mal pocit ze som uz vo Fatre zazil uplne vsetko. Nedelne suchtanie ale prekonalo vsetky ocakavania; zaciatok za sera a zjazd az do tmy v ramci maximalizacie zazitku. 9h, 20+km a cez 2200m a dve piva ako bonus. Prachovy sneh po kolena na vsetky strany. Slovami inziniera, skuseneho Hokkaidistu: "Toto som nezazil ani v Japonsku"



Ludia sa motkaju v centrale Krivana, v Ostiepke a na rozjazdenych planach Hromoveho. Kazdou jazdou neveriacky krutime hlavami. Fatra prekvapila. "Moze toto byt este lepsie?" Nemoze!

Ten zasrany lockdown ma aj svoje pozitiva; minimalne "zavrete" lyziarske strediska. Vo stvrtok day-off, malo spanku, ale vela zabavy. V dobrom okrese zijem.







V piatok, z tepla kancelarie zavidim sam sebe. FOMO funguje!

Dvaja pankaci na horac (o psoch nehovoriac) vol.2: V piatok zabava do neskorych hodin, v sobotu lenivy nastup, kava na zrube Zihlaviny a kolmo hore na hreben. Epicke inverzie (uz to zacina byt nuda), pivo na Unterbrötthutte a zjazdy po tme.





V nedelu hore Kurskou, opat na hreben. Na Brestove spektakularne svetelne ukazy! CHPS nas pohlti, nachvilu sa zasekneme na tekuty chlieb. Suchy je este pod modrou oblohou ale kym prejdeme na Stratenec, sme uz beznadejne v hmle. Zliezame obzriet salas a domov. Vikend za 10/10. Takto nejako!

Blue moon vikend: Slivovica a caj v piatok. Hladanie neznamych utulni na znamych miestach v sobotu. Pozor Alarm! Punkovy salas s nezabudnutelnym geniom loci. Zabudnute kotogo, ale aspon ze to pivo (YETI!) mame. Hore najskor dekel, ale kym sme sa tam pomaly doplazili, tak oblaky ustupili. Zlez uz klasicky za tmy. Priceless









Vecer si ideme dat strcit vatovu tycinku do nosa. V synagoge to malo atmosferu, vonku hra hudba, vnutri mame pocit ze sme sucastou nejakej umeleckej performance. Yes!

Toto by som si rad pamatal. V sobotu zacal lockdown, ja mam extremne lenivy den. Nakoniec sa donutim rozhybat a rozhodujem sa ze pojdem na Rohac, ale pise Lukas ze by rad niekde do Kuneradu a ci sa nemoze pridat a ze nech zoberiem kavu (sam sa pozval!). Nakoniec vyrazame z Medzihorskej na Kozol. Vsade bielo, Kozol v hmle a mne sa vlastne moc nechce, idem len kvoli psovi. Na vrchole varime kavu, bavime sa o troskach lietadla niekde na SZ strane, ked zacne zlahka klesat oblacnost. S salkou kavy v ruke vidim svoje prve vidmo. Perfektne divadlo. Po ceste dole klesa oblacnost spolu s nami. Fotak som naschval nechal doma, tak fotky len mobilne.








moar

Dalsi na ktory sa nezabuda: Minuly tyzden som stretol ludi, co stretli ludi (s pozitivnym testom). Doma neobsedim, tak v piatok miesto klasickej navstevy krcmy volim soliterne popijanie piva na miestach neobvyklych. Vyrazam zo Sutova a cez Mojzisove pramene a CHPCH mierim na juzny vrchol Stien. Zo zimy si pamatam ze tesne pod vrcholom, na V strane sa nachadza terenna depresia, tak tam kotvim na noc. Jediny problem je, ze som zvolil miesto ktore sa mierne zvazuje, takze ma pes (leziaci v spacaku pri nohach) svojou vahou celu noc taha dole. Spanku tak moc nebolo, no aspon nefukalo a nocna obloha FTW. Rano sa budim s vyhladom na Diablak, Rozsutce, Stoh, Choc, Zapadne aj nizke Tatry a Velku Fatru.





Hrebenom pokracujem na Stoh kde davam dalsiu kavu a mierim na zelenu TZ smer Kralovany. Pod Stohom si na mierne vyvysenej skalke par metrov od chodnika fotim hreben stien, nech viem kam sa v zime tahat na backcountry. Dexter klasicky lieta okolo a nieco hlada v trave, ked vidim ze sa prelakne. Nevenujem tomu zvysenu pozornost a ideme dalej. Po cca 100 metroch v lese sa niekde strati, no na zavolanie opat pribehne. Ked sa to opakuje este dva krat vidim ze nieco nie je v poriadku. Pokracuje este asi 30m, az sa nadobro zatne. Najskor ho beriem na ruky, potom cez krk ale takto to nepojde. Vyberam obsah batohu a nakladam don paralyzovaneho psa. K autu to je este 10km, co mi v tomto roz(po)lozeni trva takmer 3hodiny.

Povodne som predpokladal ze islo o bodnutie vcelou, ale vecer som mu na papuli nasiel druhu ranu, takze pravdepodobne vretenica. Zhruba tri dni sa na pelechu ani nehybal, totalny nedostatok energie. V pondelok/ utorok nevedel poriadne ani stat na nohach, dnes uz samostatne vyliezol z pelechu. Po schodoch ho stale musim nosit. Hrozny pohlad na psa ktory ma inak extremne vela energie. Nastastie to vyzera byt na dobrej ceste.

Dobre bude!

Vikend na aky sa nezabuda. V sobotu rano smerujem do BB pozriet po rokoch Mir. Dame si Dumbier a hrebenom na kavu na kamienku. Nostalgicky spominame. Podvecer sa ponahlam domov, parkujem nieco po siestej. Rychla sprcha, jedlo, balenie a cesta do potravin. 19:10 uz stojim v usti doliny Kur a modrou TZ smerujem na MFK. Celovku ani nezapinam, po tme sa spolieham len na rolnicku, psa a obcasne hvizdanie. Okolo deviatej dorazim na bivak kde uz je Barbara s Kikou. Davam jedlo, pivo a balim seba a psa do spacaku. Ranna kava stoji za to.







Rano pokracujeme cez Stratenec a Suchy k autu. Aby nebolo malo tak po kratkom spanku pokracujem liezt do Porubky. S. taha prvu cestu a zacina prsat. Ked naliezam pozbierat expresky tak uz celkom leje. Rychlo balime a koncime paradny vikend u Kona na pive. Priceless!

Ked som nestartoval, tak som tam aspon zavadzal s fotakom









moar | vysledky

Lokalny vikend on point. Dvaja punkaci na horach, o psovi nehovoriac.

Mesiac bez MTB a na cestu ma to vobec netaha. Ked cez tyzden pise V. ze potrebuje vybehnut na hory, tak nevaham. Riesime logistiku a pocasie. V sobotu ma prsat, tak volime aspon piatkovy bivak na Mincole. Rano zliezame cez Polom domov a V. ma ist vecer na vlak. V nedelu pise opat; nevie najst penazenku, zmeskala vlak a ostala v ZA. Ked spomeniem ze rozmyslam nad zapadom na VR tak meni plany a je z toho sponatnna akcia. Hike punx ftw!

Toto nove hobby je super. B. (jablko dzendzeru) ma narodky, berieme Rebeku a Roba a utekame na Hradok. Baby zabudli sedak a cas je obmedzeny, takze lezieme len kratko a easy cesty, ale uzivame si to maximalne.







Fotila B.

Toto si chcem pamatat. Vesmir sa hybe. I am emptying, but I will feed again

s/streda. po nekludnej kave nasledujeme kludne exteriery. nekludne srdce, nekonecne rozhovory a jahody. svet sa zastavil a ja neviem ci sa nachadzam v realite

l/stvrtok. kodifikujeme slovo cucoriedkovnik. nekonecne rozhovory trochu inak. na kopci caka prekvapenie. cokoladove muffiny a sviecka co nejde zapalit. mirek (?) s manzelkou sa pridava k spevu. caj s kokosovym mliekom a dexter co nahana muchy. 10 z 10.

fotky ostali v hlave.
dobre mi je

Na troskach stareho mozno postavit nove, tak je to. Chcelo by to upratat nielen byt, ale aj hlavu; ale to casom pride. Zas raz nachadzam veci co nehladam a spajam zdanlivo nespojitelne (alebo predsa?) naznaky vesmiru. Jx verzia 2020 vsak zapaja aj racio a nie som si isty ci je to k uzitku, vysledkom je totalne zmätenie.

Kedysi som si poznacil: "na Rozsutec sme mali predsa ist dnes, nie vcera. pojdeme, pockam" Tak si to tu pripominam a sam som zvedavy ktorym smerom sa vyberiem.


It's taken this long just to get to this place,
So what's the point in ever being born again?

Kedze nam to (pravdepodobne) konci, male obzretie za sezonou. Po 3 rokoch na chlpatych lyziach hlasim nejake klasiky, aj dream lajny. Niektore treba zopakovat, niektore su bez fotodokumentacie. Vacsinu casu nie je s kym, ked vsak je tak to stoji za to.









best of

Po rokoch mi vyslo rano na Rozsutci, tentokrat s Barbarou, Tailorom a Dextrom. Kava s vyhladom na nezaplatenie







le click pre vacsie rozlisenie. moar tu

V sobotu super atmosfericky vyjazd pri Trinci. Neskutocne traily, neskutocne prostredie...

Pred tyzdnom hore takto, dnes uz nad 1100mnm sneh.





*le click

V Decembri som si kupil lyze, odvtedy som kazdu chvilu na kopci. Je to silne navykove [=

jesen bola fajn





a zima tiez!





vela behania (asfalt, longrun aj uphill Mincol, Klak), nejaky bike (ChpS), vela turistiky. dobry koniec sezony. vsetko Xperia mydlo | moar

Obmedzil som ucast na spolocenskych akciach, pretoze ma nebavi pocuvat vycitave reci o tom ako sa ich nezucastnujem. Radsej sa zucastnujem inych akcii. Pod Mincolom je paradne miesto na bivak, v zavetri, pri ohni. Takto mam rad vecerne posedenie pri pive; takto mam rad rannu kavu.

minuly tyzden sme mali zpekla stastie...

Klak / 27.12.2014



Velky Rozsutec / 31.12.2014