Dalsi na ktory sa nezabuda: Minuly tyzden som stretol ludi, co stretli ludi (s pozitivnym testom). Doma neobsedim, tak v piatok miesto klasickej navstevy krcmy volim soliterne popijanie piva na miestach neobvyklych. Vyrazam zo Sutova a cez Mojzisove pramene a CHPCH mierim na juzny vrchol Stien. Zo zimy si pamatam ze tesne pod vrcholom, na V strane sa nachadza terenna depresia, tak tam kotvim na noc. Jediny problem je, ze som zvolil miesto ktore sa mierne zvazuje, takze ma pes (leziaci v spacaku pri nohach) svojou vahou celu noc taha dole. Spanku tak moc nebolo, no aspon nefukalo a nocna obloha FTW. Rano sa budim s vyhladom na Diablak, Rozsutce, Stoh, Choc, Zapadne aj nizke Tatry a Velku Fatru.





Hrebenom pokracujem na Stoh kde davam dalsiu kavu a mierim na zelenu TZ smer Kralovany. Pod Stohom si na mierne vyvysenej skalke par metrov od chodnika fotim hreben stien, nech viem kam sa v zime tahat na backcountry. Dexter klasicky lieta okolo a nieco hlada v trave, ked vidim ze sa prelakne. Nevenujem tomu zvysenu pozornost a ideme dalej. Po cca 100 metroch v lese sa niekde strati, no na zavolanie opat pribehne. Ked sa to opakuje este dva krat vidim ze nieco nie je v poriadku. Pokracuje este asi 30m, az sa nadobro zatne. Najskor ho beriem na ruky, potom cez krk ale takto to nepojde. Vyberam obsah batohu a nakladam don paralyzovaneho psa. K autu to je este 10km, co mi v tomto roz(po)lozeni trva takmer 3hodiny.

Povodne som predpokladal ze islo o bodnutie vcelou, ale vecer som mu na papuli nasiel druhu ranu, takze pravdepodobne vretenica. Zhruba tri dni sa na pelechu ani nehybal, totalny nedostatok energie. V pondelok/ utorok nevedel poriadne ani stat na nohach, dnes uz samostatne vyliezol z pelechu. Po schodoch ho stale musim nosit. Hrozny pohlad na psa ktory ma inak extremne vela energie. Nastastie to vyzera byt na dobrej ceste.

Dobre bude!