Par zapiskov k prekvitajucej zavislosti:
2020/2021 bola silna sezona. Nie snehovo silna, ale na miestne pomery dlha a bohata na nevsedne zazitky. Navyse zvlastne poznacena pandemiou. Na tuto zimu ale budem spominat este dlho. Zatial co zvysok sveta zacinal na umelom snehu, ja som si pockal do konca decembra a vyryval krtince v prachu na Poludnovom Gruni. Potom to nabralo rychly spad.

Zvysok poznamenal sneh nevidanej konzistencie a celkom nahodne spojenia so spravnymi ludmi. Inzinier s Veducou, Bajza s Tomasom, Miso, Palo, kulturny atase Marek a nakoniec legendarny penzista JJ, ktory sa ako prizrak vynoril z hmly na sedle medzi Chlebom a Hromovym.

Vsetky tieto stretnutia priniesli vela zabavy a zopar mudrosti, zvlast sa uchytili tieto dve:
-"Uz som stary na to aby som lyzoval po rozjebanom" | Palo
-"Mam taku zasadu, z Tatier sa treba vracat tak, aby slnko nesvietilo do oci" | Jano (po tom ako sme uz 6 hodin slapali dolinou a vstavali o 2 rano)











Prvy letny zjazd Krivana. Januarove prachy - Majove prachy. Skakane obluky. VSD, MSD, Temne Smreciny, Smrekovica, Derese aj Ziarska (bez ludi). Ranna kava na Zihlavinach v otrasnej kruste, ale s tou najlepsu spolocnostou (S). Nekonecny zlab, Esteticky zlab a Trojzubec. Predrobotny firn na Stohu; Belske zjazdy v top podmienke pri zapade slnka.

70+ K vyskovych, ~680km, ~150h. Legs of steel, heart of stone!
Jebä mi krastne.