ja vzdy ked sa vratim domov, do toho maleho mestecka, mam pocit nekonecnej pohody, je to tam vsetko take pokojne, cas si ubieha vo svojom rozospatom rytme...mam pocit ze ani o sto rokov sa nic nezmeni...nikdy mi to nebude cudzie, nikdy, aj keby som neviem ako dlho mal byt prec...potom idem vecer do mojej stammkneipe, a tam sa tiez viec menej nic nezmenilo, mozno trochu ine tvare ale ta ista debatka, rozbijacka, po pripade celovky na stoloch a obcas divocina riadna...taku krcmu v tom dalekom svete nenajdem je len jedna a som rad, aj ked postupom rockom, je coraz tazsie stretnut tam tych znamych s ktorymi som vyrastal...lebo setci rozlietany kadetade ako to uz byva...s tymi priatelmi je to ine, mam ich len par ale vjem ze na cely zivot a som stastny ze to tak je a su aj taky co sa nikam nechystaju, takze sa mam vzdy kam vratit, huraaaa...ale je to smutok dost...takto prec...a este stale njesom celkom zmiereny s myslienkou ze by som sa uz nikdy nemal nastalo vratit...aj ked isto, po chvili je to doma nuda...:-)