mam pocit ze to takto nedobre vidis len teraz a ze to prejde. nepoznam Ta, neviem co/koho mas/nemas na slovensku, ale napr. viem ze tazke je to uz pred odchodom, po odchode, nielen ked sa ides vratit. A rovnako to ma pozitiva aj pred odchodom, aj po odchode, aj pri navrate.

zatial som od mojho rodiska len tuto 150 km v cechach, a uz po troch mesiacoch som dostal riadny homesick - par hodin som bol fakt dole, chybal mi domov, aj ked som nevedel co konkretne. V takej podobe uz sa to nevratilo. Za zmienku stoji potom az po roku, ked som sa na vikend vracal domov po par tyzdnoch, som ostal zhrozeny ako mi moje mesto prislo cudzie. Velmi zly pocit. Dostal som uplne strach ze stracam nieco velmi dolezite, kontakt s tym, ze uz to nikdy nebude ako predtym. Par hodin, a uz sa to nevratilo.

Toto je fakt velmi zavazna tema. Isto si cital hesseho, spomen si na tu tazku poeziu odchodov, na to ze po odchode z rodicovskeho domu uz nikdy nebudes "doma". Osobne som neodchadzal zo slovenska preto ze by som mal nazor ze to tam "stoji za hovno", ale zo zvedavosti. A ULAHCIL mi to fakt, ze som zistil ze mnohych ludi som videl ako svojich priatelov len ja. A uvedomil sopm si ze aj skutocny priatel ma sam seba a jeho zdroje pozornosti / podpory su obmedzene.
Niekde vzadu tusim ze svoj domov mam v sebe, tusim ze cestovat budem dlhodobo aj ked sa do toho vobec nehrniem, tusim ze istota domova je menej spolahliva ako ta moja vnutorna, a viem urcite ze najvysilujucejsie na tom vsetkom boli tie 4 vztahy na dialku po sebe, nie to ze som nebol doma.

kdekolvek budes, budes. a ked opat vyjde slnko, najdes si svoju svorku, aspon tak dobru ako si mal.