jasňe, nechcem tu rozputavat nezmyselnu debatu, a ani som ten prispevok nemyslel ako kritiku, len je to pohlad z trosku ineho uhla. Zda sa mi ze to ludia casto ignoruju.

ale aj tak, pokial aj spravime deliacu ciaru medzi prirodou a ludskou civilizaciou, mozno povazovat za chybu neviniatka, ze sa nevie ubranit pred sialenym vrahom?

Ak by takato "priroda" bola ovela drsnejsia, nedobytnejsia a vybojnejsia, clovek by do nej so svojimi rozvinutymi vlastnostami obdobneho charakteru zapadol a netvoril by taky vyznamny zivocisny druh ako je to dnes. Spominane vlastnosti vsak maju relativny charakter. Akakolvek by priroda bola, moze existovat druh ktory je vyrazne najdrsnejsi, najnedobytnejsi a najvybojnejsi (aj za cenu destrukcie zivota ako takeho, teda v konecnom dosledku aj seba).

Then, what is the problem? Povedal by som, ze zasadnu ulohu vo zvysovani poctu ludskych myslienok tykajucich sa konfliktu medzi "prirodou" a "ludskou civilizaciou" zohrava fakt, ze ludska civilizacia sa vdaka pocitu vlastnej odcudzenosti a sucasne vdaka z neho vyplyvajucim schopnostiam, na kompenzaciu ktorych priroda zda sa nema dostatocne ucinne prostriedky, sprava neprirodzene, tj. pre prirodu nepochopitelne, nevypocitatelne a aj preto neregulovatelne. Vdaka spominanemu odcudzeniu sme skratka vzhladom na tempo zmien na ake je priroda adaptovana prilis rychli. Z nadhladu, rakovina mi pride ako vhodny vyraz, cim samozrejme nespochybnujem, ze rakovina je prirodzena.

OK, and what now? V kazdom pripade sa nic nedeje. Po zaniku ludstva tu nebude nikto koho by to nejak zvlast mrzelo. Ziadna hodnotiaca mysel. Pri smrti poslednej hodnotiacej mysle zanika dobro a zlo. Takze bez dlhych zbytocnych reci : Enjoy the Game.